Englixh

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

CENA ĽUDOVÍTA RAJTERA

prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
šípka-grafika
prázdny priestor
Re:New Music logo
Archív Ceny Ľudovíta Rajtera 2009
Odborná komisia v roku 2009

Odborná komisia, ktorú vymenovala riaditeľka Hudobného centra Oľga Smetanová, pracovala v zložení:

 

Slavomír Jakubek
Mário Košik
Jozef Lupták
Adrian Rajter
Andrej Šuba

Laureát Ceny Ľudovíta Rajtera v roku 2009

Milan Paľa » (1982), husle

Nominanti v roku 2009

Ivan Buffa » (1979), klavír
Pavol Bršlík » (1979), tenor
Jakub Čižmarovič, klavír
Dalibor Karvay » (1985), husle
Marián Lejava » (1976), dirigovanie
Milan Paľa » (1982), husle
Roman Patkoló » (1982), kontrabas
Zwiebelovo kvarteto »

Ivan Buffa (1979), klavír

Na Konzervatóriu v Košiciach študoval hru na klavíri (O. Reiprich, P. Kaščák) a neskôr kompozíciu (J. Podprocký). V štúdiu pokračoval na Universität für Musik und Darstellende Kunst vo Viedni v triede v triede Dietmara Schermanna, Mareka Kopelenta a Michaela Jarrella, a súčasne na VŠMU v Bratislave (2000–2005 kompozícia Vladimír Bokes, klavír Ivan Gajan). V  súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu kompozície ako aj v štúdiu hry na klavíry u Mariána Lapšanského a Marcela Štefka. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných skladateľských a interpretačných kurzoch v  Českom Krumlove (H. Oehring, L. Toressen, M. Kopelent), v rakúskom Reichenau (G. Fekete), kde získal 2. cenu za kompozíciu Sláčikové kvarteto, na interpretačnom kurze vo Viedni (G. Kurtág) a v nemeckom Walderbachu (E. Nesterenko).

Od roku 2002 pôsobí v  klavírnom duu s Dianou Cibuľovou, s ktorou pravidelne vystupuje na domácich a zahraničných pódiách (Haus der Musik, Stadtinitiative, Konzerthaus vo Viedni). V roku 2006 nahralo duo svoje profilové CD New Slovak music for piano. Úzko spolupracuje s rakúskou sopranistkou Petrou Chibou (okrem iného víťazkou súťaže Lucie Popp v roku 1996 v Bratislave), na Slovensku najmä s Zwiebelovým kvartetom. Od roku 2005 je členom rakúskeho súboru pre súčasnú hudbu – Ensemble Lux. Ako skladateľ aj interpret účinkoval na mnohých koncertoch a festivaloch doma i v zahraničí (Wiener Tage der zeitgenössischen Klaviermusik, Lange nach der Musik, IGNM-Musikfest Wien 2007, Koncerty rakúskej spoločnosti pre súčasnú hudbu, Ost-West Podium v  Kasseli, Aspekte – Salzburg, Melos–Étos, Nová slovenská hudba, Orfeus, Konvergencie, Súčasné stredy, Večery novej hudby, Festival súčasného umenia v Košiciach a iných. Na festivale Aspekte v Salzburgu mu v podaní Žilinského komorného orchestra premiérovo odznela skladba Rituál, ktorá vznikla na objednávku orchestra. Ako interpret premiérovo uviedol desiatky diel slovenských aj zahraničných autorov a je vyhľadávaným komorným hráčom rozličných štýlových orientácií. Pôsobí ako umelecký vedúci a člen komorného telesa Quasars Ensemble, ktoré vzniklo v roku 2008.

 

 

Pavol Bršlík (1979), tenor

V súčasnosti patrí k špičke európskej opernej scény. Študoval na Konzervatóriu v Žiline a na VŠMU u Magdalény Blahušiakovej, v rokoch 2002/2003 pokračoval v opernom štúdiu CNIPAL v Marseille a na kurzoch u Ivonne Minton, Mady Mesplé a Petra Dvorského.

.Je laureátom viacerých medzinárodných speváckych súťaží (Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave – 1. miesto, Cena Hudobného centra pre najlepšieho slovenského účastníka, cena Kanadsko-slovenského fondu a cena Délégue Général of CNIPAL, Antonína Dvořáka v Karlových Varoch – dve 1. miesta, Cena A. Dvořáka a Cena Štátnej opery Praha). Zúčastnil sa na majstrovských speváckych kurzoch pod vedením talianskeho tenoristu Williama Matteuzziho získal titul „najlepší účastník kurzu“. Daniel Barenboim ho v roku 2003 angažoval ako sólistu Štátnej opery v Berlíne, kde zotrval do roku 2006 a predstavil sa tam ako napr. Ferrando (Così fan tutte), Tamino (Čarovná flauta), Don Ottavio (Don Giovanni), Nemorino (Nápoj lásky), Kudrjáš (Káťa Kabanová) či Jurodivý (Boris Godunov). Následne hosťoval v Teatro Giuseppe Verdi v Terste (Ferrando) a v Piccolo Teatro v Miláne či Théâtre Royal de la Monnaie Brüssel, ako Tamino a Ferrando na Glyndebourne Festival, ako Tamino na Wiener Festwochen a festivale d’Aix-en-Provence a tiež ako Jaquino (Fidelio) v Théâtre du Châtelet.. V lete 2005 sa predstavil na letnom festivale v Antibes a Lacoste. V tom istom roku ho časopis Opernwelt vyhlásil za „Nachwuchssänger des Jahres“ – Spevácky talent roka 2005. V rámci BHS 2006 debutoval na javisku Opery SND vo festivalovom predstavení Donizettiho opery Nápoj lásky.   

Pavol Bršlík ďalej vystupoval na mnohých prestížnych operných pódiách – Kráľovská opere v Bruseli, Théâtre du Chatelet, Theater an der Wien, Bavorská štátna opera v Mníchove, Royal Opera House v Londýne a  Metropolitan Opera New York, Opera Monte Carlo predstavil sa na festivaloch v Glyndebourne, Aix-en-Provence a vo Viedni. Spieval Belmonteho v Únose zo serailu v Théâtre Royal de la Monnaie, s Jánovými pašiami účinkoval v Théâtre du Châtelet, ako Tamino v Royal Opera House Covent Garden, Idamanteho (Idomeneo), Lenského (Eugen Onegin) a Gennara (Lucrezia Borgia) stvárnil v Bavorskej štátnej opere, Don Ottavia na Salzburger Festspielen a v Metropolitan Opera New York či Alfreda (Netopier) v Grand Théâtre de Genève. Čakajú ho účinkovania opäť v Metropolitan Opera (Ferrando), Staatsoper Berlin (Belmonte), Wiener Staatsoper (Nemorino, Lensky a Tamino), Teatro Real Madrid (Silvio v Arbore di Diana), Gran Teatre Liceu Barcelona (Belmonte), Salzburger Festspiele (Maler/Neger v Lulu a Narraboth v Salome), Covent Garden London (Don Ottavio a Lensky), Grazer Oper (Alfredo – La Traviata), Deutsche Oper Berlin (Macduff – Macbeth) a Bayerische Staatsoper München (Nemorino, Alfred, Lensky a Cassio). Z koncertných aktivít treba vyzdvihnúť účinkovanie na prestížnom festivale BBC Proms s London Philharmonic Orchestra pod vedením Kurta Masura v Glagolskej omši Leoša Janáčka, s Concert d’Astrée a Emmanuelle Haïm (Händel – Il trionfo del tempo) v Londýme a Paríži, na Edinburgh Festival (Beethoven – Omša C Dur a Christus am Ölberg) či s Drážďanskou filharmóniou a Kurtom Masurom (svetová premiéra Te Deum Siegfrieda Matthusa). Spolupracoval s London Symphony Orchestra a Sirom Colinom Davisom (Missa Solemnis), s orchestrom Bavorského rozhlasu a Riccardom Mutim (Berlioz’ La Messe Solennelle a Roméo et Juliette) ako aj s Orchestre National de France a Kurtom Masurom (Beethoven – Missa Solemnis9. symfónia). Absolvoval recitály v Berliner Staatsoper a Théâtre de la Monnaie v Bruseli. S Gewandhausorchster Leipzig pod taktovkou Riccarda Chaillyho sa predstaví v Beethovenovej 9. symfónii, účinkovať bude v Concertgebouw Amsterdam (Mahler – Des Knaben Wunderhorn), Frankfurtskej opere a s Berlínskymi filharmonikmi pod vedením Simona Rattlea čaká Pavla Bršlíka uvedenie Salome. S Concert d’Astrée a Emmanuelle Haïm nahral Pavol Bršlík Il trionfo del tempo G. F. Händla (Virgin Classics) a s Accentus a Laurence Equilbey originálnu verziu Dvořákovho Stabat mater (Naïve).

Jakub Čižmarovič, klavír

Pochádza zo známej slovenskej hudobníckej rodiny a žije v Kolíne nad Rýnom. Hre na klavír sa začal venovať až ako 9 ročný. Prvé úspechy dosiahol vďaka výnimočnému talentu už ako 11-ročný. Získal 1. ceny na detských klavírnych súťažiach v Kolíne a v Münsteri, pričom v roku 1998 pribudli ďalšie ocenenia. Bol finalistom „Steinway“ súťaže v Berlíne, ako i medzinárodnej klavírnej súťaže „Carl Czerny“ v Prahe. V roku 1999 získal opäť 1. cenu na celo nemeckej súťaži „Jugend musiziert“ a taktiež aj 1. cenu na „Grotrian - Steinweg Wettbewerb“ v Braunschweigu, kde mu ako prvému účastníkovi vôbec bola udelená i „špeciálna“ cena významného klavírneho pedagóga v medzinárodnom meradle – „Cena Karl-Heinza Kämmerlinga“. Za jeho najväčší doterajší úspech možno považovať 1. cenu v kategórii klavír a titul absolútneho víťaza medzinárodnej hudobnej súťaže „International Music Festa Ueda“ v Japonskom Nagane v roku 2001. Rad ocenení mladého klaviristu pokračoval v roku 2005, keď získal ďalšiu 1. cenu na medzinárodnej klavírnej súťaži „5. Premio Internazionale di interpretazione pianistica Giuliano Pecar“ v Taliansku.

Prvou učiteľkou Jakuba Čižmaroviča bola jeho matka. Od roku 1998 bol žiakom renomovaného Prof. Karl-Heinza Kämmerlinga v Hannoveri a od roku 2001 študuje na Vysokej škole v Kolíne nad Rýnom v majstrovskej triede Prof. Pavla Gililova. V rokoch 1997 a 1998 sa zúčastnil medzinárodných interpretačných kurzov v Taliansku u Lazara Bermana, ktorý si ho vybral do svojej majstrovskej triedy.

Ako 16 ročný debutoval v Kolínskej Filharmónii s „Gürzenich Orchestra Köln“ pod taktovkou Jamesa Conlona, kde predviedol v rámci Abonentného cyklu Chopinov Klavírny koncert c.1 e mol. Spolupráca s tymto orchestrom pokračovala ďalej i v roku 2005, s General Musik Direktorom - dirigentom Markusom Stenzom. V roku 2002 vystúpil viackrát v rámci Festivalu „Best of NRW“. Na základe úspešného recitálu na jednom z najvýznamnejších klavírnych festivalov v Európe „Klavier Festival Ruhr“ v roku 2002 – kde účinkoval ako najmladší interpret – ho v roku 2004 opätovne pozvali, tentokrát s „Kölner Kammerorchester“ ako sólista dvoch Mozartových koncertov v rámci otvorenia tzv. „Mozartovho cyklu“. V tom istom roku sólisticky účinkoval s Corean Symphony Orchestra na turné v Južnej Kórei. Napriek svojmu mladému veku je častým hosťom na významných európskych pódiách. Na základe osobného pozvania Jamesa Conlona absolvoval Jakub Čižmarovič úspešne v júli 2006 svoj americký debut so svetoznámym Chicago Symphony Orchestra na Ravinia Festivale, s ktorým vystúpil ako prvý slovensky interpret vôbec. Spolupráca s dirigentom Jamesom Conlonom pokračovala i v roku 2007 a to s vynikajúcim Rotterdam Philharmonic Orchestra. V tom istom roku úspešne uviedol aj oba klavírne koncerty Johannesa Brahmsa, medzi iným i v Konzerthause Berlin so Staatskapelle Halle.
Jakub Čižmarovič uskutočnil viacero nahrávok pre nemecky rozhlas - WDR. Live - CD s dielom S. Prokofieva bolo vydané vo Francúzsku. Jeho debutný album s dielami R.Schumanna a F. Liszta realizované pre spoločnosť BMG - Arte Nova, vyvolalo pozornosť odbornej kritiky, ktorá ho zaradila medzi najväčšie talenty svojej generácie. Ako prínos k  Mozartovmu roku nahral Jakub Čižmarovič v októbri 2006 jeho tri klavírne koncerty.

Dalibor Karvay (1985), husle

Rodák z Vrútok na seba upozornil už v útlom detstve, prvým pedagógom bol otec Anton Karvay. Od roku 1992 bol mimoriadnym a neskôr riadnym študentom Konzervatória v Žiline u prof. Bohumila Urbana. V roku 1993 sa ako osemročný zúčastnil na Medzinárodnej Kocianovej husľovej súťaži v Ústí nad Orlicí (Česká republika), kde získal Zlatú cenu a o rok na to, v roku 1994 získal prvú cenu na Festivale Jána Cikkera v Banskej Bystrici. V roku 1995 sa ako desaťročný zúčastnil na kurze husľovej interpretácie v Piešťanoch pod vedením Prof. Eduarda Gracha. V roku 1996 ako 11-ročný vydal svoju prvú nahrávku na CD. V tom istom roku vyhral Zlatú cenu na VIII. Medzinárodnom stretnutí mladých hudobníkov v Cordobe (Argentína) a na Talentáriu v Zlíne (Česká republika).

V súčasnosti študuje na Konzervatóriu mesta Viedeň, v triede popredného husľového pedagóga Borisa Kuschnira. V roku 2002 sa zúčastnil na majstrovskom kurze u Prof. Hermana Krebbesa. V roku 2002 získal 1. cenu na súťaži viedenského Konzervatória „Fidelio“ – Wettbewerb. V tom istom roku vyhral dve ceny na 11. medzinárodnej súťaži Eurovízie – Grand Prix Mladý hudobník roka a takisto 1. cenu súťaže. K ďalším úspechom patria 1. miesto v Medzinárodnej súťaži Tibora Vargu vo Švajčiarsku (2003) či ocenenie New Talent v rámci BHS v roku 2005. Počas svojho štúdia na Viedenskom konzervatóriu prijal ponuky vystupovať na slovenských i medzinárodných podujatiach: Bratislavské hudobné slávnosti 1994, koncert vo Vatikáne na počesť pápeža Jána Pavla II. v roku 1995, benefičný koncert pre Spojené národy, Týždeň slovenskej kultúry v Španielsku. Vystupoval tiež na medzinárodnom festivale mladých koncertných umelcov v Zlíne, Talentinum 1996 (Česká republika), na 37. medzinárodnom festivale Moravská jeseň (Česká republika) a na Stredoeurópskom festivale koncertného umenia v Žiline (2003). Vystupoval na koncertoch v Európe, Južnej Amerike, Severnej Amerike a Ázii.
Spolupracoval s dirigentmi ako Ernst Theis, Leoš Svárovský, Oliver Dohnányi, Herman Engels, Petr Vronský, Karol Kevický, Ondrej Lenárd a ď. i orchestrami ako napr. Rundfunk Symfonieorchester Berlin, Solistes Européens Luxembourg, Radio Symphonieorchester Vienna, English Chamber Orchestra, Filharmónia Bohuslava Martinů v Zlíne, Slovenská filharmónia, Košická štátna filharmónia, Žilinský štátny komorný orchester, a ď.

Venuje sa tiež komornej hudbe ako člen klavírneho tria: Dalibor Karvay (husle), Milan Karanovič (violončelo), Stefan Stroissnig (klavír).

Marián Lejava (1976), dirigovanie

V rokoch 1990–1996 študoval na Konzervatóriu v Bratislave (kompozícia – Peter Martinček, dirigovanie – Juraj Karaba). Už v roku 1993 získal na Skladateľskej súťaži Alexandra Moyzesa 1. cenu za Sláčikové kvarteto č. 1. Neskôr pokračoval v štúdiu kompozície na VŠMU v Bratislave u Vladimíra Bokesa a dirigovania u Bystríka Režuchu, Róberta Stankovského a Stanislava Macuru (1996–2002). V rokoch 2002–2005 bol poslucháčom doktorandského štúdia na VŠMU u Vladimíra Bokesa a dirigovania u Ondreja Lenárda. Od roku 1996 sa zúčastnil na niekoľkých medzinárodných skladateľských a dirigentských kurzoch –Letné dirigentské kurzy u R. Houlighana, A. Wilheima v Szombathely v Maďarsku (1996);  Letná akadémia – skladateľské kurzy u E. Urbannera v Reichenau v Rakúsku (1998); workshopy v EDDC School v Arnheme v Holandsku: hudba k tanečným predstaveniam (1999–2000); Letné skladateľské kurzy v Českom Krumlove – M. Kopelent, P. Kotík, M. Hermann (2000); v rokoch 2001, 2003 CASMI – skladateľské kurzy v Prahe (L. Kubik); 2001, 2003 Ostravské dni novej hudby skladateľské semináre v Ostrave pod vedením Ch. Wolffa, A. Luciera, T. Muraila, P. Niblocka, J.-Y. Boussera, P. Kotika. V rokoch 2003, 2004 pôsobil ako asistent Zsolta Nagya pri Janáčkovej filharmonii Ostrava (Ostravské dni novej hudby ´03, MaerzMusik ´04), pričom v roku 2005 bol jedným z hlavných dirigentov ostravského festivalu. Ako skladateľ získal niekoľko domácich i zahraničných ocenení, roku 2005 štipendium Nadácie Jozefa Bulvu na napísanie Symfónie č. 1 Metamorphoses Concertantes pre komorný orchester. Popri dirigentskej a skladateľskej činnosti je Marián Lejava aktívny aj ako organizátor hudobného života a patrí k zakladajúcim členom a dramaturgom občianskeho združenia SOOZVUK, zameriavajúceho sa na súčasnú hudbu.
Marián Lejava je stálym dirigentom Melos Ethos Ensemble a pravidelne diriguje VENI ensemble. Od roku 2006 pôsobí ako hosťujúci dirigent v Opere a Balete Slovenského národného divadla v Bratislave, kde účinkuje v produkciách Martin Burlas: Kóma, Alexander Glazunov, Piotr Iľjič Čajkovskij, Johnny Chang, George Balanchine: Serenáda / Čajkovského pas-de-deux / Grand pas classique z baletu Raymonda, Ludwig Aloisius Minkus, Marius Petipa: Bajadéra, Libor Vaculík, Sergej Prokofiev: Ivan Hrozný, Gaetano Donizetti: Nápoj lásky, Christoph Willibald Gluck: Orfeus a Eurydika, a v nedávno premiérovanom diele Josepha Haydna Opustený ostrov, venovanom aktuálnemu 200. výročiu úmrtia tohto skladateľa.

Milan Paľa (1982), husle

Rodák z Prešova vyštudoval Konzervatórium Jana Levoslava Bellu v Banskej Bystrici v rokoch 1996 - 2000 v triede Mgr. Petra Strenáčika. Následne nastúpil na Universität für Musik und darstellende Kunst Wien, kde pôsobil dva roky v triede Jely Špitkovej a Rainera Küchla. Ďalšie pôsobisko bolo na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde absolvoval u Doc. Františka Novotného. Počas štúdií sa zúčastnil niekoľkých domácich a medzinárodných súťaží, sólovej a komornej hry, ako napr.: v rokoch 1998 a 2000 1. miesto na súťaži slovenských konzervatórií v Košiciach a Banskej Bystrici, v roku 2001 čestné uznanie a cenu za najlepšiu interpretáciu diela Eugena Suchoňa na národnej súťaži Karola Dobiáša v Bratislave, v roku 2003 2. cena na medzinárodnej súťaži o cenu Leoša Janáčka v Brne, 2. miesto na medzinárodnej súťaži Concourse moderne v Rige. Je primáriom sláčikového kvarteta, ktoré má názov Icarus Quartett, s ktorým získal v roku 2003 3. cenu na medzinárodnej súťaži Beethovenov Hradec v kategórii „sláčikové kvarteto“. V roku 2004 teleso taktiež získalo 1. cenu počas medzinárodnej letnej akadémie Praque - Wien - Budapest 1. cenu a cenu za výnimočnú interpretáciu diela “Adagio a Fuga” od W. A. Mozarta a zároveň cenu udeľovanú spoločnosťou Thomastik-Infield, 2. cena a cena za najlepšiu interpretáciu diela Bohuslava Martinů na súťaži Bohuslava Martinů v Prahe, 1. miesto na medzinárodnej súťaži Leoša Janáčka v Brne. Zúčastnil sa aj majstrovských kurzov (u Vladimira Spivakova v Zürichu, Jeana Guilloua ako interpret jeho diel, či Semiona Yarosevica).

Ako sólista účinkoval s orchestrami napr. Brnianska filharmónia, Slovenská filharmónia, Rozhalsový orchester mesta Kyjev, Kongresový orchester mesta Petrohrad, Filharmónia a cappella Petrohrad pod taktovkou dirigentov ako Theodor Guschlbauer, Alexander Černušenko, David Svec, Peter Gribanov... Koncertoval vo viacerých európskych krajinách (Švajčiarsko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina, Nemecko, Rakúsko, Malta a ď.) Je interpretom na autorskom CD husľových diel a komornej hudby Jevgenija Iršaia, svoje profilové CD nahral s a klaviristom Pavlom Farkašom a spolu s Ladislavom Fančovičom nahrali pri príležitosti Storočnice Eugena Suchoňa 2CD so Suchoňovou tvorbou pre obsadenie husle a klavír ako aj klavír sólo.

Roman Patkoló (1982), kontrabas

Na Konzervatóriu v Žiline študoval ako mimoriadny talent v triede Jána Krigovského (1995) a neskôr opäť ako mimoriadny žiak na Hochschule für Musik v Mníchove u Klausa Trumpfa (1997). Veľký význam pre jeho umeleckú kariéru malo získanie štipendia Nadácie Anne Sophie Mutter (1999). Riadne štúdium na Hochschule für Musik v Mníchove ukončil v roku 2004 a v štúdiu pokračuje v majstrovskej triede tejto školy. Z viacerých ocenení na domácich a zahraničných súťažiach treba vyzdvihnúť 1. cenu na súťaž v rámci zjazdu Medzinárodnej spoločnosti kontrabasistov (ISB) v Iowa City, USA (1999), 4. cena na tej istej súťaži v Indianapolise (2001), 1. cena na Medzinárodnej kontrabasovej súťaži J. M. Spergera v Gusthof-Wodzegartene (2000), uedelenie „Europäischen Kulturförderpreis“ od spolkového prezidenta Johannesa Raua, 2. cena na Súťaži ARD v Mníchove. Všestranná podpora mladého umelca spomínanou Nadáciou A. S. Mutterovej vyústila do spolupráce s viacerými telesami: Würtembergischen kammerorchester, Österreichischen Kammerorchester – Arpeggione, Weltorchester Jeunesses Musicales. Pod gesciou tejto nadácie Patkoló podnikol turné v USA s Philharmonie der Nationen (Justus Franz), uskutočnil koncerty s Mníchovským komorným orchestrom a koncert v Bonne s A. Previnom a A. S. Mutterovou.

Roman Patkoló sa venuje interpretácii sólovej kontrabasovej literatúry a komornej tvorby. Ako sólista spolupracoval s telesami Nordwestdeutsche Philharmonie, Münchener Kammerorchester, Philharmonie der Nationen, Virtuosi di Kuhmo, Orchester divadla v St. Petersburgu, Camerata Moskva, Deutsches Symphonie Orchester Berlin a ď. Sólisticky sa predstavil na koncertoch vo Švajčiarsku, Nemecku, Srbsku, Rakúsku, Rusku, Španielsku, v Kanade a USA, a to v prestížnych koncertných sálach ako napr. Herkulessaal v Mníchove, Meistersingerhalle v Norimbergu, v koncertnej sále Berlínskych filharmonikov či v Konzertsaal Stadtcasino Basel. Vystúpil na mnohých festivaloch v zahraničí (Musical Olympus International Festival, Schleswig-Holstein Musik Festival, Festspiele Mecklenburg-Vorpommern, Festival de Cadaques, International Laureates Festival v Los Angeles, Lucerne Festival) i na Slovensku (Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline a ď.). V rokoch 2002 – 2004 absolvoval prehrávky u osobností ako Sir André Previn, Krysztof Penderecki, Anne- Sophie Mutter, James Levine, Zubin Mehta, Gidon Kremer a Daniel Barenboim. Výkon Romana Patkola podnietil prvých dvoch menovaných autorov k napísaniu skladieb, ktoré mu boli venované.

Od roku 1999 je Patkoló členom medzinárodného kontrabasového kvarteta Bassiona-amorosa pod vedením Prof. Klausa Trumpfa, s ktorým koncertoval v USA, Holandsku, Nemecku, Švajčarsku, Rakúsku. V roku 2004 vyhral konkurz na post sólového kontrabasistu telesa London Symphony Orchestra. Od roku 2005 pôsobí v orchestri Opernhaus Zürich na poste zástupcu sólového kontrabasistu. Účinkoval v hudobných reláciách televíznych staníc ARTE („Stars von Morgen“ – so Svetovým orchestrom Jeunesses Musicales – JM World Orchestra v Saarbrückene), Bayerisches Fernsehen (s kvartetom Bassiona-amorosa), Hessischer Rundfunk – Fernsehen a ZDF („Sunday nights classics“ duet s Maximom Vengerovom).

Popri bohatej koncertnej činnosti je aktívny i v pedagogickej oblasti. O d roku 2006 je asistentom na Hochschule für Musik und Theater v Mníchove. Ako lektor viedol majstrovské kontrabasové kurzy v Novom Sade, Belehrade a v Burgdorfe.

Zwiebelovo kvarteto

V roku 2002 počas medzinárodnej letnej akadémie Prag – Wien – Budapest získalo prestížnu Cenu Thomastik–Infeld za interpretáciu Šostakovičovho kvarteta. Súbor absolvoval viaceré interpretačné kurzy pod vedením členov významných sláčikových kvartet (Hagen Quartet, Alban Berg Quartet, Bartók Quartet, Smetana Quartet, Amadeus Quartet, Quartuor Mosaiques). Od novembra 2007 kvarteto študuje vo švajčiarskom Bazileji na prestížnom semestrálnom kurze pre sláčikové kvartetá u Waltera Levina (LaSalle quartet) a Reinera Schmidta (Hagen quartet).
Kvarteto má v repertoári hudbu všetkých štýlových období, no v poslednej dobe sa prezentuje najmä interpretáciou súčasnej hudby. V súčasnosti tvorí Zwiebelovo kvarteto a tiež jeho členovia ako sólisti, opornú kostru hlavných festivalov súčasnej hudby na Slovensku, ale aj v zahraničí (Melos–Étos, Nová slovenská hudba, Ostravské dny novej hudby a i.). Pravidelne vystupuje v Slovenskom rozhlase na koncertoch „Štúdia mladých“. Spolupracuje so združením mladých skladateľov „SOOZVUK “, kde uvádza okrem tvorby svojich súčasníkov aj diela staršej skladateľskej generácie. V roku 2005 kvarteto začalo spolupracovať s kompozičnou triedou Prof. M. Jarrella vo Viedni na Universität für Musik und Darstellende Kunst a v tom istom roku sa úspešne predstavilo samostatným recitálom na Bratislavských hudobných slávnostiach (o.i. po dlhšom čase zaznela na Slovensku opäť hudba Bartókovho štvrtého kvarteta, ale aj premiéra sláčikového kvarteta Juraja Hatríka „Dolcissimma mia vita“). Na Melos-Étos 2005 s veľkým úspechom uviedli slovenskú premiéru skladby Different Trains od Steva Reicha (za prítomnosti skladateľa). V rámci Roka slovenskej hudby (2006) nahralo kvarteto dve sláčikové kvartetá Jána Levoslava Bellu, ktoré sú súčasťou kompletného vydania Bellovej komornej hudby pre sláčikové nástroje. Teleso spolupracovalo s osobnosťami ako sú Zsolt Nagy, Paul Messina, Dave Seidel, Gavin Bryars, Marcel Štefko a iní. Na BHS 2008 uviedli samostatný komorný koncert z diel amerických skladateľov 20. storočia (Osvaldo Golijov, Steve Reich, George Crumb). Jednotliví členovia kvarteta nadobúdajú svoje bohaté interpretačné skúsenosti aj ako členovia Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala či súborov Melos-Ethos Ensemble a Quasars Ensemble.

 

Marek Zwiebel, vn (1981) – Peter Mosorjak, vn (1981) – Peter Zwiebel, vl (1983) – Andrej Gál, vc (1978)

Teleso vzniklo na jeseň roku 2001 na pôde VŠMU v Bratislave, kde všetci jeho členovia študovali komornú hru (Mária Karlíková). Z pôvodne študentského nadšenia pre hru v kvartete sa jeho členovia postupom času rozhodli pre profesionálnu prácu a z kvarteta sa časom stalo skúsené teleso.

Hore