English

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

Osobnosti, profily

šípka-grafika
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor

späť na zoznam osobností

Frico Kafenda Foto: Archív

Frico Kafenda

(2. 11. 1883 Mošovce – 3. 9. 1963 Bratislava)


vážna hudba: skladba

CV

1901 – 1905 Konzervatórium v Lipsku (klavír – R. Teichmüller, kompozícia – Salomon Jadassohn, E. Paul, Stephan Krehl a Heinrich Zoellner, dirigovanie – Arthur Nikisch), súčasne účasť na prednáškach hudobnej vedy na lipskej univerzite (Kretzschmar, Riemann)
1906 – 1915 operetný a operný dirigent vo viacerých provinčných divadlách v Nemecku (Zwickau, Insterburg, Tilsit, Cöthen, Bielitz, Colmar)
1908 – 1909 pedagóg na berlínskej Opernschule des Westens
1913 – 1915 pedagóg na vlastnej Korepetičnej škole v Drážďanoch
1915 – 1918 ruské zajatie ako rakúskeho vojaka
od 1920 klavirista v Bratislavskom triu
od 1920 pedagóg klavírnej hry a odborných predmetov na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave (od 1928 Hudobná a dramatická akadémia a od 1941 Konzervatórium)
1922 – 1949 riaditeľ školy
1949 – 1953 pedagóg klavírnej hry na VŠMU

"Kafenda patrí medzi významné osobnosti vo vývine slovenskej hudobnej kultúry, jeho aktivita v oblasti budovania hudobného školstva na Slovensku je neoceniteľná. V kompozícii nadväzoval na svoje staršie skladby z predvojnových i vojnových rokov, pravda, obohatený o životné a umelecké skúsenosti, rozhľadený aj teoreticky. V svojich kompozičných začiatkoch sa nevyhol určitým znakom nemeckých vplyvov, najmä R. Schumanna, F. Mendelssohna Bartholdyho, M. Regera, J. Brahmsa a podliehal aj celkovej atmosfére doznievajúceho nemeckého romantizmu a novoromantizmu. Naproti tomu v posledných rokoch plnšie rozvinul slovenské národné prvky, s náznakmi ktorých sa možno stretnúť aj v jeho starších dielach. Hlboko v podvedomí zakorenené národné hudobné cítenie sa prejavovalo v jeho melodicko-rytmickej a harmonickej nápaditosti. Nešlo o náhodu, ale o cieľavedome formovanú orientáciu na zdroje slovenskej ľudovej hudobnosti. Svedčí o tom aj jeho vedecká analýza slovenskej ľudovej melodiky, jej tonálneho a modálneho charakteru. Je spracovaná v rukopisnej štúdii o prírodnej stupnici."

 

(PALOVČÍK, Michal: Frico Kafenda. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 138.)