English

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

Osobnosti, profily

šípka-grafika
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor

späť na zoznam osobností

Jozef Grešák Foto: Zuzana Mináčová

Jozef Grešák

(30. 12. 1907 Bardejov – 17. 4. 1987 Bratislava)


vážna hudba: skladba

CV

1923 – 1927 Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule (kompozícia – Fraňo Dostalík)
1929 – 1949 korepetítor v rôznych divadlách v Čechách a na Morave
1949 návrat na Slovensko
od 1949 pedagóg hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove a korepetítor Ukrajinského súboru piesní a tancov
1952 opätovný vstup do slovenskej hudby ako skladateľ (opera Neprebudený)
od 1954 korepetítor Ukrajinského národného divadla
od 1957 tajomník pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach

"Pre skladateľa-mysliteľa Grešáka je fundamentom skladby „bunka“, kompozícia predstavuje vlastne pulzáciu hudobných buniek, ktorých vzťah je náplňou skladateľskej činnosti. Do popredia sa tak dostáva metrorytmický rozmer hudby, ktorý v spojitosti s prepracovanou štruktúrou (vplyv Weberna) a funkčnou inštrumentáciou vytvára hudobný proces, vyznačujúci sa mimoriadnou vitalitou a originálnosťou. Keďže Grešák svoje originálne idey zaklial aj do originálnej notačnej podoby, ku skutočným realizáciám jeho diel mohlo dôjsť až po prenose jeho diel do konvenčnej notácie, ktorý realizoval B. Režucha, čím vlastne demonštroval ideálnu spoluprácu skladateľa a interpreta a pričinil sa nielen o oživenie Grešákovho diela, ale aj o vzrast Grešákovej autorskej sebadôvery a autorskú explóziu jeho posledného tvorivého obdobia. Grešákove idey boli základom jeho komorných, orchestrálnych i scénických diel. Všetky námety Grešákových opier pochádzajú z klasických diel slovenskej literatúry (Kukučín, Hviezdoslav, Šikula) a ich spoločným menovateľom je sociálny aspekt odporu kolektívu voči odlišnému „cudziemu – inému“ jednotlivcovi (mentálne retardovaný, sirota), kolektívne či osobné obetovanie najslabšieho nevinného ako vrcholný prejav dehumanizácie človeka. Z Grešákových opier dodnes nebola ani jediná uvedená scénicky, čím vlastne slovenské hudobné inštitúcie dôsledne uviedli do praxe ťažiskové idey jeho hudobno-scénických kompozícií."

 

(GODÁR, Vladimír: Jozef Grešák. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 111 – 112.)