English

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

Osobnosti, profily

šípka-grafika
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor

späť na zoznam osobností

Ladislav Holoubek Foto: Ondrej Béreš

Ladislav Holoubek

(13. 8. 1913 Praha – 4. 9. 1994 Bratislava)


vážna hudba: skladba, dirigovanie

CV

1927 maturita na gymnáziu v Trnave
1927 – 1933 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (klavír – E. Križan, dirigovanie – Josef Vincourek, kompozícia – Alexander Moyzes)
1933 – 1952 dirigent v SND
1934 – 1936 Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Vítězslav Novák)
1952 – 1955 dirigent Vojenského umeleckého súboru v Bratislave
1955 – 1958 umelecký riaditeľ a dirigent Opery Štátneho divadla v Košiciach
1958 – 1966 dirigent v SND
1966 – 1976 umelecký riaditeľ a dirigent Opery Štátneho divadla v Košiciach (dirigentom bol až do roku 1981)

"Umelecký život L. Holoubka sa od začiatku členil na dve základné smerovania. Ťažiskom jeho činnosti bolo dirigovanie, ale s veľkým entuziazmom sa venoval aj kompozičnej práci, čo prinieslo aj početné výsledky. Pôvodné opusové čísla svojich diel ku koncu života pozmenil, nie však podľa chronológie ich vzniku. Charakteristickým znakom jeho tvorby je spevnosť a prehľadné spracovanie hudobného materiálu, ktorý rozvíja v intenciách klasicisticko-romantických foriem, harmonicky však svoju výpoveď obohacuje aj o modernejšie zvukové kombinácie, aké poskytuje dodekafónia, prirodzene, vo voľnejšom poňatí. Celé jeho hudobné myslenie je značne ovplyvnené romantizmom a impresionizmom, čo sa výrazne uplatnilo najmä v jeho úspešnej piesňovej tvorbe. Sprievody svojich piesní vyhotovoval v dvoch verziách: klavírnej a orchestrálnej. Všeobecné uznanie získal jeho cyklus piesní Dcérenka moja. Dielo s mierovou tematikou a emocionálnym obsahom sa v 50. a 60. rokoch stalo najfrekventovanejšou Holoubkovou skladbou. Umelecky vynikajú aj cykly K ľudu! na poéziu P. O. Hviezdoslava, Hviezdy na vodách, Spevy jesene, Panpulóni a iné. Pre vznik týchto diel nachádzal podnety a inšpirácie v básnickej tvorbe viacerých slovenských básnikov. Orientácia na spievané slovo vzbudzovala od začiatku jeho umeleckej činnosti tušenie, že skladateľ sa bude venovať aj opernému žánru. Denný styk s operou podnecoval jeho tvorivé ambície už v pomerne mladom veku. Veď jeho opera Stella vznikla krátko po tom, čo prekročil vek 20 rokov. Akceptujúc pripomienky k libretu dielo v neskorších rokoch prepracoval. Protest proti zániku medzivojnovej Československej republiky vyjadril Holoubek v opere Svitanie na libreto J. Elena-Kaisera o násilnom pomaďarčovaní slovenských detí. Národne orientovanou témou sa chcel priblížiť smetanovským ideovo-estetickým kritériám. Aj jeho ďalšia opera Túžba na rozprávkový námet libreta F. Gabaja, načiera do slovenského folklóru. Zdĺhavosť a určitá komplikovanosť deja však sťažuje vnímanie tohto diela. V povojnovom období Holoubka zaujala hra I. Prachařa Domov je u nás. Hoci hre chýbajú vlastnosti operného libreta, autor podrobil literárnu pôvodinu úpravám a napísal obsahovo bohaté libreto, ktoré rešpektuje nevyhnutné kritériá operného žánru. Odborná tlač hodnotila toto Holoubkovo dielo – operu Rodina – s uznaním, ďalších predvedení sa však dielo nedočkalo. Ďalšia opera – Profesor Mamlock – sa vracia k téme obetí fašizmu. Po všetkých stránkach ide o najlepšiu Holoubkovu operu a hoci išlo o aktuálny námet, stvárnený majstrovským kompozičným činom skúseného autora, dielo neprekročilo záujmovú sféru svojej generácie. Zostalo však cenným dokladom vývinu slovenskej opernej kultúry. Poslednou, šiestou operou Holoubka je komická opera Bačovské žarty. Vznikla na vlastné libreto, to však svojou kvalitou nedosiahlo umeleckú úroveň výbornej hudby.

Popri cykloch piesní veľký úspech zaznamenali viaceré inštrumentálne diela. Z orchestrálnych vari na prvom mieste si zasluhujú pozornosť Variácie na vlastnú tému pre orchester, ktoré koncertne prvý raz uviedol so začínajúcou Slovenskou filharmóniou V. Talich. Kvalitou vyniká i dielo Genezis pre barytón, miešaný zbor a veľký orchester na báseň M. Rúfusa."

 

(PALOVČÍK, Michal: Ladislav Holoubek. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 122 – 123.)