English

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

Osobnosti, profily

šípka-grafika
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor

späť na zoznam osobností

Tibor Frešo Foto: Anton Šmotlák

Tibor Frešo

(20. 11. 1918 Spišský Štiavnik – 7. 7. 1987 Piešťany)


vážna hudba: skladba, dirigovanie

CV

1934 – 1939 Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (kompozícia – Alexander Moyzes, dirigovanie – Josef Vincourek, klavír – Anna Kafendová)
1938 – 1939 hudobný redaktor, klavirista a hudobný režisér bratislavského Rádiojournalu
1939 – 1942 Regia Accademia di Santa Cecilia v Ríme (kompozícia – Ildebrando Pizzetti, dirigovanie – Bernardino Molinari, Antonio Pedrotti)
1942 – 1949 dirigent opery SND
1949 – 1952 umelecký šéf opery v Košiciach
1952 – 1953 šéfdirigent Slovenskej filharmónie
od 1953 dirigent, šéfdirigent a umelecký šéf opery v Slovenskom národnom divadle

"Dominantu Frešovej skladateľskej tvorby tvoria hudobno-dramatické diela. Prvé z nich je opera Martin a slnko. Príbeh o oslobodení slnka z väzenia dedinským mládencom Martinom sa pohybuje na hranici reality a fantastickosti ľudovej tvorivosti, vyznačuje sa výraznou kresbou postáv i množstvom rozprávkových – neraz tancom oživených – scén, ako aj využívaním prózy. Hudba vychádza primárne z hudobného impresionizmu a slovenskej ľudovej melodiky – tvoria spoločný základ rozmanitých inšpiračných zdrojov. Hudba baletu Narodil sa chrobáčik je zámerne jednoduchá, ale nie primitívna. Orchestrálne obsadenie je komorné, ale jeho farbitosť je obdivuhodná. Zvlášť pozoruhodné je pretavenie slovenských ľudových podnetov a využívanie sólistických nástrojov. Najväčším a najvýznamnejším Frešovým dielom je opera-koláž François Villon. Zaujímavosťou diela je, že titulná postava je činoherná; aj postava komentátora Villonovho života, jeho strýka Guillauma de Villon, má nemalé prozaické úseky. V hudobnej zložke dominuje lyrizmus spevných a dynamizmus tanečných scén; občas sa vyskytne aj ich symbióza: spevy s tanečným podtextom. Opera François Villon je určitou analógiou opery Richarda Straussa Gavalier s ružou – centrálny rytmický útvar diela tvorí valčíkový rytmus. Nie je to viedenský valčík, ale francúzsky (ravelovský) – adekvátny lokalite, kde sa dej odohráva – pravda, len geograficky, nie časovo. Hudba je primárne inšpirovaná francúzskym impresionizmom, ako aj inými skladateľmi, poznačenými impresionistickými vplyvmi, najmä Puccinim. Základný kontrast diela vytvára protipostavenie trojdobých rytmov a chorálových úsekov – má zrejme ideový podtext: život-smrť."

 

(VAJDA, Igor: Tibor Frešo. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 97.)