English

english

Mapa stránky

mapa stránky


Textová verzia

textová verzia

RSS

rss

Domov

domov

Facebook

HC na Facebooku

Logo HC prázdny priestor

Osobnosti, profily

šípka-grafika
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor
prázdny priestor

späť na zoznam osobností

Zdenko Mikula Foto: Anton Šmotlák

Zdenko Mikula

(27. 11. 1916 Vyhne – 31. 10. 2012 Bratislava)


vážna hudba: skladba

CV

1932 – 1936 Štátny učiteľský ústav v Banskej Bystrici (Karel Štika)
1939 – 1952 vojenský kapelník
1941 – 1946 Konzervatórium v Bratislave (kompozícia – Eugen Suchoň, dirigovanie – Kornel Schimpl)
1947 – 1955 externý pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave
1950 – 1954 externý pedagóg na FFUK v Bratislave
1952 – 1955 založil a viedol Vysokoškolský umelecký súbor v Bratislave
1953 – 1957 dirigent Vojenského umeleckého súboru v Bratislave
1959 – 1966 tvorivý tajomník skladateľskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov
1963 – 1970 externý pedagóg na VŠMU
1966 – 1974 šéfredaktor Hlavnej redakcie hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave
1974 – 1978 vedúci tajomník Zväzu slovenských skladateľov
1978 – 1987 tajomník Zväzu československých skladateľov v Prahe

"Mikula bol od počiatkov svojej umeleckej činnosti známy aj neúnavnou organizátorskou prácou, čo sa prejavilo v založení viacerých telies, organizovaní hudobného života, prehliadok a festivalov. Obdivuhodná je však jeho kompozičná aktivita, ktorú vyvíjal popri pracovnej a spoločenskej angažovanosti. Zahŕňa diela od najmenších komorných po vokálno-symfonické a hudobno-dramatické. Do širokého povedomia doma i v zahraničí sa dostal najmä vďaka zborovej tvorbe i vokálno-inštrumentálnym dielam. Najmä jeho zborové diela vytvorili silnú hodnotovú bázu v zborovom hnutí na Slovensku. Každé takéto zoskupenie má vo svojom repertoári skladby Mikulu. Tie sa dostali aj do dramaturgie zborových telies v zahraničí a často patria k povinným skladbám. Podstata úspechu zborových a vokálnych i vokálno-inštrumentálnych diel spočíva v dôvernom poznaní ľudského hlasu a jeho vyjadrovacích možností. Harmonická práca je hutná, avšak priezračná, dôsledná vo výstavbe i po stránke formovej. Početná je aj Mikulova komorná inštrumentálna hudba, v ktorej sa usiloval nachádzať myšlienkovú presvedčivosť, ako aj inštrumentálnu bohatosť a pestrosť. Inštrumentačná vynachádzavosť sa prejavuje aj v jeho širšie koncipovaných orchestrálnych dielach, ako aj v jedinom opernom diele – trilógii Žena (Izergiľ, Maľva, Taťjana). Osobitnú kapitolu v jeho tvorbe predstavujú úpravy ľudových piesní pre rôzne vokálne a vokálno-inštrumentálne zoskupenia."

(BACHLEDA, Stanislav: Zdenko Mikula. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 191.)