Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
Reakcie na Hudobný život 5/2014

Spravodajstvo, koncerty, festivaly: Lutosławski ako liek proti rutine

Mimo hlavného prúdu: Exitab Praxis (Abbott, Norwell, Stroon) / Kompozičné laboratórium

Rozhovor: Emmanuel Villaume: Raphael Wallfisch: „Porovnávaním sa s inými môžeme stratiť časť seba.”

Hudobné divadlo/Zahraničie

Jazz: AMC Trio: „Nechceme znieť ako jazzová kapela.” 

...spravodajstvo, koncerty, recenzie...

...viac v aktuálnom čísle HŽ...

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Reakcie
 
Peter Motyčka: AMC Trio: „Nechceme znieť ako jazzová kapela.“

Slovenskí jazzmani si prizývajú zahraničných spoluhráčov skôr príležitostne, u AMC Tria možno hovoriť o systematickej spolupráci. Neobávali ste sa, že pri hraní so špičkovými hudobníkmi ako Ulf Wakenius či Randy Brecker „vypláva“ na povrch vaša technická úroveň? AMC Tria

Stanislav Cvanciger: Toho sme sa nebáli. Naopak, bol to výrazný podnet k tomu, aby sme začali na sebe pracovať čo najviac a boli tak hodnými partnermi vybraného hosťa.

Peter Adamkovič: Ak mám byť úprimný, súčasný stav vecí sme nemohli predvídať. Spomínam si na moment prekvapenia, keď po jednom z prvých spoločných koncertov nám Ulf (dnes už náš veľmi dobrý kamarát) spomenul, že by mal záujem kúpiť gitarové combo, ktoré sme mu vtedy na turné požičali: „Ale nechám ho u vás v Prešove, keď s vami dôjdem nabudúce hrať.“ Vtedy sme si prvýkrát uvedomili, že ten človek má zrejme s nami ešte nejaké plány a že spoločné koncertovanie nevnímal len optikou nájomného hráča. Ulf tie plány naozaj mal a sme radi, že dnes je realitou ako množstvo spoločne odohratých koncertov doma i v zahraničí, tak dvojica spoločných albumov.    


viac

Andrej Šuba: Carl Philipp Emanuel Bach (1714–1788)

„Jeho hudba je na míle vzdialená elegancii a vyváženosti, ktoré si spájame s týmto obdobím,“ napísala o Carlovi Philippovi Emanuelovi Bachovi editorka CPE Bach Studies Annette Richardsová.  Za pravdu jej dáva i Bachov súčasník, anglický hudobný historik Dr. Charles Burney (1726–1814), ktorý skladateľa navštívil v jeho poslednom pôsobisku  v Hamburgu:
„Musím priznať, že diela tohto skladateľa sa natoľko líšia od všetkých ostatných, že si človek na ne musí najskôr zvyknúť, aby im mohol dobre porozumieť. Quintilianus považoval za známku usilovného štúdia, ak sa mladému rečníkovi podarilo vycibriť si vkus na spisoch Cicera, Bachove diela by mohli byť skúšobným kameňom citu pre hudbu a úsudku mladých hudobníkov.“  Na inom mieste Angličan píše o Bachových skorších dielach, ktoré  „nie sú predurčené ako predchádzajúce pre iný svet či storočie, v ktorom bude možno považované za prístupné to, čo sa nám dnes zdá ťažké a odvážne.“

Druhý najstarší syn Johanna Sebastiana Bacha (1685–1750) a jeho prvej manželky Márie Barbary sa narodil 8. marca 1714 počas pôsobenia svojho otca v kniežacích službách vo Weimare. „V kompozícii a v hre na klávesových nástrojoch som nikdy nemal ...


viac

Tatiana Pirníková: Iris Szeghy: „To podstatné prichádza až za remeslom...“

V kantáte Ľudstvo zhudobňuješ okrem expresionistickej básne Georga Trakla aj úryvky Žalmu 130. Aká bola genéza vzniku diela?
Kantátu som napísala v roku 2011 na objednávku Evanjelického speváckeho spolku Bern/Zürich pre jubilejné koncerty Spolku v oboch mestách. Premiéra odznela v Berne 31. marca 2012, zürišská o deň neskoršie. Pri texte som mala voľnú ruku, pri výbere tematiky „takmer“ voľnú, keďže podľa predstáv Evanjelického speváckeho spolku malo dielo nejako súvisieť s predveľkonočným obdobím – premiéra bola plánovaná pár dní pred Veľkou nocou. Od začiatku mi bolo jasné, že ťažiskový text pre zhudobnenie budem hľadať v poézii 20. storočia. Výber básne Georga Trakla padol veľmi rýchlo, dokonca by sa dalo trochu nadnesene povedať, že báseň si „vybrala mňa“: v obsiahlej antológii modernej nemecky písanej poézie mi udrela do očí medzi prvými a po jej prečítaní som vzápätí nadobudla istotu, že to je „ona“. Báseň je udivujúca z viacerých hľadísk: je vojnovo-apokalyptickou víziou napísanou dva roky pred vypuknutím 1. svetovej vojny, v ktorej počiatku vyhasol i život samotného mladého básnika. Druhým momentom je, že vojnový obraz kombinuje s pašiovým, s ...

viac

Andrej Šuba: Raphael Wallfisch: „Porovnávaním sa s inými môžeme stratiť časť seba.“

Na vašom webe si možno prečítať pomerne osobné vyznanie, v ktorom zdôrazňujete vplyv rodiny, ktorá vás priviedla k hudbe. V médiách sa často skloňujú správy o kríze klasickej hudby, ale aj o kríze rodiny. Myslíte, že tieto dve veci  môžu byť nejakým spôsobom navzájom prepojené? Že v časoch, keď ľudia doma hrávali a trávili spolu viac času, si boli aj ľudsky bližší? Idealisticky povedané, že viac hudby v rodinách by urobilo svet lepším...  
S aktívnym muzicírovaním v rodinách sa dnes nestretávame príliš často, netrúfam si preto posudzovať vplyv klasickej hudby v širšom kontexte. Vlastne ani u nás doma sme až spolu nehrávali až tak často. No vyrastal som v prostredí, kde cvičenie a príprava na koncerty boli každodennou záležitosťou.  Od detstva som mal vďaka matke možnosť počúvať množstvo nádherných klavírnych diel. Byť obklopený hudbou bolo pre mňa prirodzené. Moje deti mali podobnú skúsenosť. Spoločný záujem  o hudbu nám nepochybne uľahčil vzájomné vzťahy. Na druhej strane, existujú vynikajúci hudobníci z nehudobníckych rodín, ale tiež rodiny hudobníkov, v ktorých sa rodičia snažia svoje deti od tohto povolania skôr odhovoriť a chcú, aby vyštudovali niečo ...

viac

viacerí autori: Allegretto – žilinský festival hviezd

Festival novým názvom nezmenil charakter, ale nadviazal na tradíciu predchádzajúcich ročníkov. Novou bola snaha dramaturgickej otvorenosti s uvedením atraktívnych diel aj s ohľadom na prebiehajúci Rok českej hudby. O tom, že podujatiu patrí stále miesto v žilinskom hudobnom živote, presvedčil aj vypredaný otvárací koncert (7. 4.) Orchestra Janáčkovej opery Národného divadla Brno pod vedením vynikajúceho dirigenta Petra Valentoviča, ktorý sa napriek svojmu veku (ročník 1980) udomácnil na pódiách Opéra Bastille, Cape Town Opera či Theater an der Wien. V prvej polovici večera sa predstavil český barytonista Filip Bandžak s opernými áriami Mozarta, Gounoda, Masseneta a Verdiho a svojou charizmou strhol publikum k neutíchajúcemu potlesku. V orchestrálnych predohrách (Barbier zo Sevilly) či intermezzách (Manon Lescaut, Komedianti) vynikol Valentovičov zmysel pre dramatickosť, farebnosť i frázovanie. V druhej polovici večera znel Čajkovského Koncert pre husle a orchester D dur op. 35 v interpretácii ruského huslistu Andreya Baranova, ktorý energickou a spoľahlivou interpretáciou potvrdil kvality ruskej husľovej školy. Jeho virtuozita sa prejavila predovšetkým v kadencii a finále, ...

viac

Juraj Beráts: Adam Marec

Počas minulého roku si absolvoval viacero zahraničných ciest a tvoje prvé kroky viedli na Island. Ako dostane umelec zo Slovenska príležitosť účinkovať v tejto krajine? Ako hodnotíš úroveň hudobného školstva na Islande, čo sa týka výučby gitary?
Na Islande som koncertoval spolu s klaviristkou Evou Cáhovou a išlo o výmenný pobyt medzi Akadémiou umení v Banskej Bystrici a Iceland Academy of Arts. Spoločne sme uviedli diela Egona Kráka a Jevgenija Iršaia a sám som premiéroval skladbu Lukáša Borzíka. Okrem toho som uviedol Igora Dibáka, Pavla Kršku, Dušana Martinčeka a českého skladateľa Petra Ebena. Boli to sólové gitarové a klavírne skladby, ale aj diela pre oba nástroje, pričom niektoré z nich vznikli priamo pre nás. Na Islande sa gitara vyučuje len po bakalársky stupeň a úroveň študentov je porovnateľná s tou našou. Na majstrovských kurzoch som mal možnosť pracovať so štyrmi miestnymi študentmi.

Po studenom Islande si navštívil slnečnú Brazíliu. Ako vás prijalo tamojšie publikum?

Na jar nás s huslistom Andrejom Baranom oslovil honorárny konzul Slovenskej republiky v Brazílii João Alixandre Neto, ktorý nás ako ...


viac

Vladimír Blaho: Poľský tenorový matador

Speváci na koncertných turné často prezentujú to, čo naposledy nahrali. O Beczałovom koncerte (25. 4.) to platí len čiastočne, keďže obľúbené árie z operetného repertoáru jeho idolu Richarda Taubera (ktorého sme v ére Karla Nedbala privítali aj v SND) tvorili len druhú polovicu programu. Na klasickú operetu nemožno hľadieť cez prsty – veď ju interpretovali najväčšie spevácke hviezdy a Lehárove tenorové árie sú rovnako efektné ako árie Pucciniho. Popri „páčivosti“ je ich spoločnou črtou možnosť preukázať farebnosť hlasu a jeho rozsah, menej už technické finesy. Pre oslovenie obecenstva, ktoré neočakáva dramaturgické kuriozity, je to však ideálna parketa. Na prekvapenie, práve v klasickej operete ukázal Beczała oveľa viac než pri operných áriách. Lehárove „trháky“ z Giuditty a Zeme úsmevov, ale aj Tauberov Du bist die Welt für mich či Tasillo z Kálmánovej Grófky Marice zazneli v precítenom podaní, nestratiac nič na svojej efektnosti. Spevák v nich prezentoval interpretačnú mnohostrannosť i dynamickú pestrosť. Priam sa pohrával s notovým zápisom, striedajúc lesklé a silné výšky s jemne nasadzovanými vysokými tónmi v mezzavoce.
V prvej polovici programu sa tenorista ...

viac

Tamás Horkay: Výchovný otáznik a prokofievovská bravúra

Kto sa domnieval, že sa pod názvom „Tancujte s filharmóniou“ skrýva akási bláznivá diskotéka, mýlil sa. Autor scenára a moderátor v jednej osobe, Ivan Šiller, pripravil pre školopovinnú mládež po formálnej stránke tradičný výchovný koncert s minimálnym zapojením publika. Sprievodného textu sa návštevník nedočkal. Zo šiestich plánovaných koncertov sa napokon uskutočnili tri – bol som prítomný hneď na prvom, vo štvrtok ráno o pol deviatej. Prekvapilo ma pestré vekové zloženie poslucháčov: prevažovali síce stredoškoláci rôznych ročníkov, ale zazrel som aj deti v mladšom školskom veku. Čo teda čakalo na prítomných adolescentov a žiakov? Šokujúci začiatok: ticho. Aj ticho patrí k hudbe, je dokonca jej rovnocennou súčasťou, ako sme sa dozvedeli od Ivana Šillera. Ba čo viac – každý šum, každý zvuk vrátane pulzov ľudského organizmu sa môže stať hudbou! Na pódiu sa objavil duch Johna Cagea a vzápätí Johanna Sebastiana Bacha (úryvky zo Suity D dur), na hudbu lipského majstra najprv dobovo, potom moderne tancovala Petra Fornayová, pričom, žiaľ, treba spomenúť aj banálny fakt, že na balkóne z Fornayovej zaujímavých kreácií nebolo skoro nič vidieť. (Jednoduché riešenie pre takýto prípad: ...

viac

Tamás Horkay: Ján Levoslav Bella – Complete Piano Works

Náš dlh voči priekopníkom slovenskej hudobnej kultúry je enormný. O to viac treba oceniť sprístupnenie kompletnej klavírnej tvorby Jána Levoslava Bellu vydavateľstvom Pavlík Records a klaviristom Petrom Pažickým, ktoré sa minulý rok uskutočnilo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Už pred Petrom Pažickým väčšinu Bellových diel  v roku 1994 nahrala Daniela Varínska. V roku 1999 uzrela svetlo sveta Bellova klavírna tvorba v podobe kritického vydania, ako 1. zväzok série A autorovho súborného diela v nakladateľstve Národného hudobného centra. Editorom notového vydania i autorom textov v bulletine Pažického nahrávky je Vladimír Godár. Nebudem sa zaoberať perspektívami kompletizácie súborného diela skladateľa ani porovnávať interpretačné poňatia Varínskej a Pažického. Objavovať Bellovu klavírnu hudbu je totiž samo osebe dostatočne vzrušujúcim dobrodružstvom. Vznikla v rozpätí rokov 1861–1927 a výstižne reprezentuje Bellove kompozičné metamorfózy.
Skladby na nahrávke sú zoradené podľa princípu „od najzložitejšieho k najjednoduchšiemu“, ja sa však prikloním k reflexii podľa chronologického poradia. Historicky najstaršou kompozíciou je Svätomartinská ...

viac

Peter Katina: Orient Occident II – Hommage à la Syrie

Už názov albumu Orient Occident II napovedá, že nahrávka voľne nadväzuje na album rovnakého mena. Ten pred pár rokmi podrobne zmapoval „hudobné územie“ Turecka, Iraku a Afganistanu od 13. do 18. storočia a hľadal jeho spoločné priesečníky s dobovou hudobnou kultúrou španielskeho kráľovského dvora. Pokračovanie projektu „Východ – Západ“ vydavateľstva Alia Vox a lídra, muzikológa, dirigenta a hráča na viole da gamba Jordiho Savalla je tentoraz časovo neohraničené a venuje sa vojnou sužovanej Sýrii. Jordi Savall na nahrávke stojí relatívne v úzadí a žiaria hlavne sýrski, resp. arabskí hudobníci. Sýriu zastupujú vynikajúci inštrumentalisti, speváčka a lutnistka Waed Bouhassoun a hráč na flaute ney Moslem Rahal. Okrem nich sa na albume predstavia i libanonskí, grécki, tureckí, marockí a izraelskí hráči. Inštrumentárium albumu predstavuje strunové nástroje (vielle, oud, rebab, lira, santur), stredoveké flauty i pestrú sadu dobových perkusií (perkusionista Pedro Esteban je okrem Savalla v podstate jediný, kto na CD zastupuje španielsky domovský súbor Hespèrion XXI). Hommage à la Syrie možno skôr nazvať hudobno-literárnym, keďže takmer päťstostranový booklet albumu v pevnej ...

viac

Peter Katina: Sisa Michalidesová – Expresie

Album skladateľky a multiinštrumentalistky Sisy Michalidesovej pod názvom Expresie  je autorským počinom, ktorý predstavuje nové skladby, akoby posilnené odlišnou optikou, novými spoluhráčmi a výraznými aranžmánmi. Po silných albumoch Zimní kúzelníci a Sisa a sivý holub sú Expresie opäť posunom iným smerom. Produkcie albumu sa zmocnil Peter Preložník, ktorý zároveň hrá na klávesoch a inštrumentálnu zostavu „za Sisiným chrbtom“ ďalej tvorí výborný slovenský band známych mien (basa Juraj Griglák, bicie Marián Ševčík, Milo Suchomel na saxofóne). Na albume sa striedajú inštrumentálne skladby s piesňami, ktoré spievajú Hanka Gregušová a Samuel Hošek na poetické texty Petra Konečného. Album napriek krásne insitnému obalu je skôr ladený do hutného hardrockového drivu. Dominantná rytmická sekcia prináša v takmer všetkých skladbách silný beatový pulz a dynamiku, ktorá poslucháčovi prakticky nedovolí „odpočívať“, a Sisina tradičná lyrika sa preto dostáva k slovu menej. O to viac vyniká skvelá a zasnívaná Caterine so sprievodom harfy a tlmenej lyrickej vokalízy alebo rapsodický klavír v skladbe Nepozvaná, či zdanlivo ležérna nedbalosť v skladbe Ona. Zvuk niektorých piesní je zahalený do ...

viac

Späť