Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201704 Hudobný život 04/2017

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Mágia dvoch violončiel, Debussy, Ravel, Bernstein, Labèque..., Bratislavskí saxofonisti príjemne prekvapili, ZOE alebo komorný orchester trocha inak, Organ pod pyramídou i v Redute, Svätenie jari, Jubilujúci Jozef Kopelman

Téma
Majstrovské kurzy svetových virtuózov – školská aktivita s malým presahom?

Rozhovor
Robert Jindra: „Na opeře mne nejvíce fascinuje stálé tvůrčí napětí mezi jednotlivými složkami.“

Osobnosť
Ladislav Burlas v súradniciach slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia / Ondrej Demo deväťdesiatročný

Hudobné divadlo
Arsilda - Od estétstva k filozofii alebo Láska je smutná vec

Zahraničie
Mníchov: Hodina dejepisu

Jazz
Larry Coryell – otec gitarovej fúzie

 

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Robert Kolář: Debussy, Ravel, Bernstein, Labèque...

Nádych exkluzivity podujatiu okrem hviezdnych interpretiek dodával aj fakt, že išlo o súkromnú iniciatívu podporenú z neštátnych zdrojov, čo je vzhľadom na u nás fakticky nerozvinutú kultúru (systematického) súkromného hudobného mecenášstva viac menej unikátom. Pozoruhodné je aj to, že napriek cenám vstupeniek prevyšujúcim obvyklý slovenský štandard bola Veľká koncertná sála Slovenskej filharmónie naplnená veľmi slušne. Exkluzívny bol aj umelecký zážitok z interpretácie, ktorú možno charakterizovať dvoma epitetami: veľmi ženská a veľmi francúzska, prirodzene, v tom najlepšom zmysle. A taktiež veľmi originálna, nekaždodenná. Príležitosť na to dal výber programu, na prvý pohľad ladený populárne, no rovnako exkluzívne a kvalitne: jeho prvú polovicu vyplnili Debussy a Ravel, druhej dominoval Bernstein. Na prvý pohľad populárne mená, v skutočnosti však hudba umelecky náročná, intelektuálne vyzývavá, vo všetkých troch prípadoch ponúkajúca neraz pikantné situácie vyplývajúce z prepojenia umeleckého s „ľudovým“ či populárnym.

Ak som spomenul ženskosť a francúzskosť interpretácie, tieto kvality splývali akoby do jedného celku v Debussyho Šiestich antických epigrafoch. ...

viac

red: Jubilujúci Jozef Kopelman

Ôsmeho marca sa vo Dvorane VŠMU uskutočnil koncert k jubileu významného slovenského huslistu a pedagóga husľovej hry doc. Jozefa Kopelmana (1947). Na podujatí vystúpili viacerí jeho žiaci, pričom mnohí z nich zastávajú aj vďaka jeho vedeniu v slovenskom hudobnom živote významné miesta. Za všetkých možno spomenúť koncertného majstra Slovenskej filharmónie Jarolíma Ružičku, Juraja Tomku z Muchovho kvarteta alebo medzinárodne známych hudobníkov Jánoška Ensemble. Medzi jeho odchovancov však patria aj v zahraničí dlhodobo pôsobiaci Juraj Čižmarovič či reprezentant mladšej generácie slovenských huslistov Karol Daniš. Jozef Kopelman študoval na Konzervatóriu v Užhorode (Ľudovít Tóth) a na Hudobnej akadémii v Kyjeve (Olga Parchomenko), kde absolvoval tiež majstrovské kurzy u legendárneho Davida Oistracha. Po príchode na Slovensko v roku 1977 sa stal koncertným majstrom a sólistom Slovenského komorného orchestra, s ktorým absolvoval množstvo vystúpení a realizoval početné nahrávky. Meno Jozefa Kopelmana ako vyhľadávaného a uznávaného pedagóga je späté predovšetkým s pôsobením na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave (od roku 1983), no vyučoval tiež na Konzervatóriu Bélu Bartóka a na ...

viac

Peter Motyčka, Robert Kolář: Majstrovské kurzy svetových virtuózov – školská aktivita s malým presahom?

Keď si pred štyrmi rokmi prišiel s myšlienkou Majstrovských kurzov svetových virtuózov v Bratislave, zrejme si netušil, aké ohlasy takéto doteraz v našich pomeroch nevídané podujatie dosiahne (dokonca aj mimo územia Slovenska). Napriek tomu si pred dvomi mesiacmi dostal vyrozumenie z Fondu na podporu umenia, že podujatie v budúcnosti nepodporia, pričom bývalá grantová komisia na Ministerstve kultúry sa k projektu stavala inak. Môžeš priblížiť históriu podujatia i priebeh tvojej komunikácie s FPU?

Doteraz prebehli štyri ročníky kurzov, na ktoré prijali pozvanie Julian Rachlin, Ilya Gringolts, Alexandra Soumm a naposledy na jeseň minulého roku Renaud Capuçon. Títo huslisti usporiadali majstrovské kurzy, ktoré boli primárne určené pre slovenské deti a našich huslistov, aby získali informácie a skúsenosti, ktoré inde nemajú šancu získať a ktoré im pomôžu priblížiť sa štandardu interpretačnej úrovne v zahraničí. O všetky ročníky bol obrovský záujem nielen zo strany študentov, ale tiež pedagógov, najmä ZUŠ. Spomeniem prípady, keď napríklad košickí študenti konzervatória vstávali o tretej ráno, aby o deviatej mohli sedieť na kurzoch v Bratislave a vydržali až ...

viac

Markéta Jůzová: Robert Jindra

Jak jste přistoupil k nastudování Halévyho opery ve Slovenském národním divadle?

Když jsem dostal nabídku k nastudování opery Židovka, vyžádal jsem si záznam představení z belgické inscenace Petra Konwitschného. Byl jsem zvědavý na jeho výklad. Téma samotného díla působí nadčasově a domnívám se, že v současnosti je dokonce aktuálnější než dříve. Konwitschného inscenace není konzervativní, ale klasická se soudobým posunem. K rozehrání vztahů přistoupil režisér velmi analyticky, což je mi blízké. Jedná se o zkrácenou verzi díla. Úpravy jsem akceptoval, protože je považuji za dramaturgicky přínosné. Pochopil jsem snahu, dílo na jevišti zdynamizovat a zrychlit děj. Vše se soustředí na jednotlivé konflikty mezi postavami. Hudební zásahy sice působí poněkud ostře, ale domnívám se, že jsou navrženy pro dobro výsledného vyznění opery.

Inscenaci připravuje Opera SND ve spolupráci s Vlámskou národní operou v Antwerpách a Gentu a Národním divadlem v Mannheimu. Židovka se nehraje na jevištích často, i když je nejznámější Halévyho operou, která je komponována v tradici velké francouzské opery. Ve spojení s textem Eugèna Scriba zní hudba mnohdy ...

viac

Slávka Kopčáková: Ladislav Burlas v súradniciach slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia

Vedecký pracovník

Od začiatku svojej kariéry pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave, a to medzi rokmi 1951–1987 (v rokoch 1960–1973 aj ako jeho riaditeľ). Po úspešných knižných dielach zacielených na oblasť hudobnohistorického a etnomuzikologického bádania sa neskôr začal koncentrovať na prehĺbenie výskumu v systematických disciplínach hudobnej vedy. Ako tvorivý vedecký pracovník napísal počas svojho života dovedna 21 knižných prác (ako autor alebo spoluautor) a desiatky (okolo 160) muzikologických štúdií a odborných článkov. Za ťažiskové a pre slovenskú hudobnú vedu najprínosnejšie možno označiť diela: Hudobná teória a súčasnosť (1978), Slovenská hudobná moderna (1983), Pohľady na súčasnú slovenskú hudobnú kultúru (1987) a ďalšie.

Burlas počas svojho plodného vedeckého života reflektoval nielen aktuálny vývin v ním favorizovaných disciplínach systematickej muzikológie, ale rovnako aj potreby vysokoškolského univerzitného štúdia. Jednou z jeho najvýznamnejších vysokoškolských učebníc je práca Formy a druhy hudobného umenia, ktorá vyšla v 4 vydaniach (1962, 1967, 1978, 2006), jej posledné, ...

viac

Marián Minárik: Ondrej Demo deväťdesiatročný

Takto spomína na svoje detstvo a „muzikantské“ začiatky deväťdesiatnik Ondrej Demo, ktorého poznáme v celkom inej podobe. Ako vitálneho, vždy optimisticky naladeného, aktívneho človeka, folkloristu, ktorý aj nám mladším vždy ponúka nové nápady a podnety. Okrúhle jubileum, tobôž takéto významné, je príležitosťou na pripomenutie celoživotného diela, zásluh, úspechov, je príležitosťou na spomínanie. V prípade aktívnej osobnosti s takou rôznorodou činnosťou, ako je Ondrej Demo, musí byť podobná rekapitulácia nevyhnutne torzovitá.

Korene a štúdiá

Etnomuzikológ a skladateľ Ondrej Demo sa narodil v Branove 14. januára 1927 roľníkom Deziderovi Demovi (nar. 1893) a Johane, rodenej Kalinovej (nar. 1898). Bol tretím z ôsmich detí. Už ako žiačik v ľudovej škole v Branove, ktorú navštevoval v rokoch 1933–1941, rád recitoval, vystupoval v divadelných scénkach a spieval. Krstný otec Štefan Mellen mu na birmovku nekúpil hodinky, ako bolo zvykom, ale husle. Jeho prvým učiteľom hry na husliach bol ujec Andrej Kalina, ktorý si ako robotník priniesol husličky z Francúzska. Aj prvé Demove stretnutia s folklórom sa konali tak, ako je to najprirodzenejšie – v rodnom ...

viac