Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
20190102 Hudobný život 01-02/2019

Spravodajstvo, koncerty, festivaly Pavel Novotný (30. júna 1938–10. januára 2019), Zrunek? Jantoščiak!, Slovenská filharmónia: od Bernsteina k Stravinskému, Midori a Gluzman v Bratislave, SOSR: Mahler 4, Na uvítanie knihy Ilja Zeljenka: Rozhovory a texty

Rozhovor Daniel Matej: Chýba nám ozajstná veselosť 

Téma Poznámky k filozofii umenia Jána Albrechta. Spomienky redaktora k 100. výročiu narodenia

Portrét Dominik Kopcsay

Mimo hlavného prúdu NEXT 2018

Jazz Marcin Wasilewski: Popíjali sme staré víno Tomasza Stańka

Cena: 2.92 Eur (88.00 Sk)
Počet strán: 60  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Ľubomír Feldek: Na uvítanie knihy Ilja Zeljenka: Rozhovory a texty

To je začiatok piesne Štefánka tango, v ktorej som – s láskavým súhlasom pani Marienky aj Sašky – otextoval Iljovu melódiu. Je to tak, vždy, keď zablúdim do Štefánky, si tam púšťam ten splín – a k tomu splínu patrí vždy aj spomienka na Ilju. Keď som prišiel v roku 1954 študovať do Bratislavy, ubytoval som sa na priváte na Gunduličovej 1/a. Moja škola – Vysoká pedagogická – bola na Kalinčiakovej ulici, teda dosť ďaleko, zato do Štefánky som to mal iba na skok, a tak som tam neraz už ráno uviazol – a do školy som sa v ten deň už vôbec nedostal. Veď aj Štefánka bola dobrá škola. V boxoch jej ľavého krídla – toho, čo malo okná na Palisády – sedávali osobnosti ako Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Emo Bohúň. Všetci napospol to boli umelci, ktorí nemohli, respektíve ani nechceli mať nič spoločné s vtedy vládnucim socialistickým realizmom. A vždy medzi nimi sedel aj Iljov otec. Takže, hoci som bol od Ilju o štyri roky mladší, skôr než s Iljom skamarátil som sa s jeho otcom. Bol to človek, ktorému nechýbal humor – ani ten čierny. Spomínam si, ako si rád zapolitizoval: „Tých, ktorých by pred Stalinovou smrťou obesili, odsudzujú po jeho smrti už len na doživotie. Svitá na lepšie ...

viac

Robert Kolář: NEXT 2018

NEXT prechádza fázou postupného omladzovania; prejavuje sa to metaforickým roztváraním nožníc medzi svetmi hudby tvorenej v prostredí počítačom kontrolovaných technológií a „klasickou“ voľnou improvizáciou (hoci tieto kategórie sú príliš zovšeobecňujúce). Ten prvý úspešne pokračuje na vlne technologického optimizmu, druhý pomaly, ale isto ustupuje do úzadia. Štvrtkový večer na NEXTe to svojím záverom so žijúcimi legendami pomerne výrazne naznačil, zároveň však ukázal, že oba tieto svety vždy možno integrovať a bude zaujímavé sledovať, ktorý z nich bude mať väčší podiel na kreatívnom vklade do spoločného výsledku.

Takouto polaritou sa vyznačoval projekt Gosheven hosťujúceho Bálinta Szabóa, ktorý ho v A4 vyvíjal niekoľko mesiacov v rámci rezidenčného pobytu. Na jednej strane stála technológia a s ňou prepojené (resp. priamo z nej vychádzajúce) idey, na druhej viac-menej konvenčná hra na nástroji, v tomto prípade na elektrickej gitare. Tú si Szabó svojsky prispôsobil: namiesto jediného výstupu zo snímačov ich mala šesť, pre každú strunu zvlášť. Potenciálne teda mohlo byť použité šesťkanálové ...

viac

Pavel Unger: Eugen Suchoň: Piesňové cykly

Piesňová literatúra a jej postavenie v dramaturgii našich „živých“ hudobných inštitúcií ostáva stále popoluškou. Platí to rovnako o svetovej aj domácej tvorbe. Väčšina osobností vokálnej interpretácie pritom práve v tejto forme umenia, zbaveného kostýmových či scénických doplnkov, cíti možnosť prejaviť svoje najintímnejšie pocity. Vie najsvojbytnejšie cizelovať výraz, pointovať syntézu slova a hudby. O to väčšmi potešilo nové CD vydanie piesňových cyklov Eugena Suchoňa, o ktoré sa pri príležitosti 110. výročia narodenia skladateľa postaral Hudobný fond.

Komponovaním piesní sa Suchoň zaoberal, hoc aj nie súvislo, po celý život. Jeho ambíciou bolo premietnuť ním zvolený výsek literárnych útvarov do hudby. Svojím prvým významným cyklom Nox et solitudo (1932) akoby anticipoval myšlienku Richarda Straussa a Huga von Hofmannsthala z o desať rokov mladšej opery Capriccio, že „slovo a hudba sú brat a sestra“. Dramaturgia CD ponúka Suchoňove piesňové cykly počnúc študentskými Bačovskými piesňami (1929) až po Tri piesne pre bas a orchester z roku 1984. Nová generácia interpretov, zväčša medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, rozširuje pohľad na autorov odkaz, ktorý ...

viac