Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201609 Hudobný život 09/2016

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Výzva na prihlasovanie na Svetové dni novej hudby ISCM 2017, Capital Sounds, Viva Musica!

Nekrológ
Einojuhani Rautavaara 1928–2016

Rozhovor  
Katia a Marielle Labeque: „Dejiny hudby sa napokon vždy vyvíjali na základe dejín jej interpretácie.

Edita Gruberová: „V jednej piesni je celý vesmír.

Dialóg so skladateľkou Vierou Janárčekovou: "Zachytiť aspoň zlomok virtuálnej hudby."

Ivan Šiller & Fero Király: „Glass ukázal, že naša cesta bola správna.“ 

Miniprofil
GUITAR DUO Jókaiová/Hnat 

História
William Sterndale Bennett – anglický maestro, ktorý premárnil svoje šance

Hudobné divadlo
Aká bola operná sezóna 2015/2016?

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Pekka HAKO, preklad: Eva BUBNÁŠOVÁ: Einojuhani Rautavaara

Záľuba v nekonečne
Veľký romantik, fínsky skladateľ Einojuhani Rautavaara, už nie je medzi nami. Podarilo sa mu však vytvoriť to, o čo sa usiluje každý umelec: svoj vlastný, rozpoznateľný svet. Mnohé z Rautavaarových skladieb sa zrodili z jeho „záľuby v nekonečne“. Poslucháčovi otvára okno do neznáma, dáva mu príležitosť aspoň na chvíľu zahliadnuť odvrátenú stranu všednosti: Tam, na druhej strane, „sa cez okno času díva večnosť“.
Duch Rautavaarovej hudby je originálne namiešaným kokteilom mystiky, tajomstva ľudskej existencie, sveta snov, majstrovskej remeselnej zručnosti, iskrivej inteligencie a emócií. Jeho hudba je osobitá a zároveň sugestívna, rovnako podmanivá ako pohľad jeho hnedých očí. Rautavaara bol charizmatickým rozprávačom príbehov – či už skladal, písal alebo hovoril.
Posledné dve desaťročia zažíval Rautavaara neuveriteľný celosvetový úspech. Mohol zaň vďačiť šiestemu zmyslu Reija Kiilunena, riaditeľa vydavateľstva Ondine, ktorý mu navrhol spoluprácu. Ondine mu vydalo vyše 40 nosičov, čo sa odrazilo na rapídnom náraste jeho hranosti v rádiách a skladateľovi zabezpečilo trvalé miesto v koncertných programoch po celom svete. Rautavaara ...


viac

Andrej ŠUBA, Robert KOLÁŘ: Capital Sounds

European Union Youth Orchestra (EUYO) patrí vo svete klasickej hudby k prestížnym adresám. Orchester, pri zrode ktorého stál v roku 1976 legendárny taliansky dirigent Claudio Abbado (1933–2014), oslavuje 40. výročie svojej existencie. Spojenie talentu a energie najlepších mladých hudobníkov do 26 rokov z celej Európy s veľkými menami klasickej hudby ho charakterizuje dodnes. Do roku 2013 malo teleso, ktoré podľa svojej webovej stránky vynakladá na hráča v priemere 15 000 eur ročne, v rámci EÚ niečo ako vlastnú rozpočtovú kapitolu. Prispievali do nej aj jednotlivé členské štáty, Slovensko sumou 11 000 eur. Aktuálne v orchestri pôsobí jediný slovenský zástupca, violista Šimon Truszka z košického Konzervatória. Nie sme s takýmto zastúpením sami, no určite stojí za zamyslenie. Najviac hudobníkov orchestra je zo Španielska (20), nasleduje Veľká Británia (18), z okolitých krajín je súčasťou telesa 7 hráčov z Rakúska, 6 z Poľska, s Čechmi a Maďarmi sme na tom rovnako. Ak by chcel niekto argumentovať veľkosťou krajiny a populáciou, tak napríklad so Slovenskom porovnateľné Dánsko má v EUYO 5 hudobníkov.

V posledných rokoch sa EUYO musel postaviť do radu na ...

viac

Zora Šikrová: Katia a Marielle Labeque

Dnes večer uvediete s telesom EUYO Mozartov Koncert pre dva klavíry a orchester Es dur KV 365. Akým vývojom prešla interpretácia tohto diela počas vašej rozsiahlej kariéry?
Katia Labèque: To, čo zásadne zmenilo našu koncepciu hrania skladieb z tohto obdobia, bol objav historicky poučenej interpretácie starej hudby a možnosť spolupráce s výnimočnými osobnosťami z tejto oblasti, akými sú Giovanni Antonini, Reinhard Goebel, John Eliot Gardiner, a so súbormi Venice Baroque Orchestra, Il Giardino Armonico či Orchestra of the Age of Enlightenment pod vedením Simona Rattla. Kľúčovú úlohu v našom objavovaní starej hudby zohral mladý fagotista mníchovského orchestra Marco Postinghel. On nám v roku 1995 odhalil svet dobových nástrojov i to, ako k nim hráčsky pristupovať. Na našu hru to malo radikálny dopad, museli sme od základov prehodnotiť vnímanie všetkých hudobných zložiek, frázovanie, tvorbu tónu, dotyku a podobne.
Marielle Labèque: Hra na dobových kladivkových klavíroch – či už sú to Walter, Stein alebo fortepiano Silbermann, ktoré bolo vyrobené pre nás ‒ prakticky nemá nič spoločné s hrou na ...

viac

Eva Šušková: Edita Gruberová

Žijeme v dobe „rýchlokvasených hviezd“. Vaša dlhoročná kariéra preto predstavuje v dnešnom opernom svete niečo skutočne výnimočné. Myslíte si, že je problém v hodnotách a postojoch k umeniu, s ktorými prichádzajú mladí adepti spevu do praxe, alebo sa stávajú „obeťami“ hudobného biznisu?
Myslím si, že ide o odraz života, sveta, v ktorom žijeme. Všetko je rýchlejšie, mám pocit, akoby sa i Zem točila rýchlejšie a deti rástli rýchlejšie než kedysi. Pôsobí to samozrejme i na mladých ľudí, ktorí chcú všetko dosiahnuť rýchlo. Na to, aby sa niekto vyvíjal a napredoval, je však potrebná trpezlivosť, ak ju niekto nemá, je to problém. Ja som vo Viedenskej štátnej opere potrebovala sedem rokov, kým som sa dostala tak ďaleko, že som si povedala: „Už to konečne ide.“ Vtedy som mala občas dojem, že stagnujem, no dnes som za ten čas vďačná, pretože si myslím, že som sa tým vyškolila. Nikto ma nehnal hneď na začiatku na prestížne pódiá, nedostávala som príliš ťažké úlohy, oboje sa dnes akosi stalo módou. Mladí speváci a speváčky hneď na začiatku kariéry predspievajú v slávnych operných domoch, hneď ich angažujú a dostanú najväčšie roly. Za pár rokov sa osamostatnia, idú na ...

viac

Andrej Šuba, Pavel Unger, Vladimír Blaho: Viva Musica!

Podujatie, za ktorým stojí talentovaný klarinetista, no ako sa časom ukázalo, azda ešte talentovanejší manažér a producent Matej Drlička, má svoje počiatky v Hudobných záhradách Bratislavy. Cyklus komorných koncertov sa postupne premenil na multižánrový letný festival, ktorý bojoval s financiami (chvíľu), hľadal si svoje miesto, čas i tvár (dlhšie), prešiel „lifestylovým“ obdobím (z ktorého sa dodnes asi ešte celkom nevymanil a ostala mu i časť publika tlieskajúca pomedzi časti), zažil úspech, no napokon – ako sa zdá – v istom zmysle dozrel. Už pár rokov nepotrebuje lákať na „Vivaldiho na stojáka“, neupokojuje nerozhodných, že si na koncerte môžu pokojne dať párok v rožku a nesprejuje po meste fiktívne grafiti „Mozart is not dead!“. Agentúra Viva Musica!, ktorá v poslednej dobe obohatila svoje portfólio aj o nahrávacie aktivity (aktuálne je na trhu CD Adriany Kučerovej s názvom Songs), rozprestrela tentokrát festivalové podujatia na celý júl i august a stala sa – minimálne pre milovníkov hudby – najvýraznejšou značkou v rámci Bratislavského kultúrneho leta. A to propagáciou, „menami“ i návštevnosťou.

Dramaturgia aktuálneho ročníka prispela úvodným zborovým potpourri ...

viac

Zuzana Székelyová: GUitar DUO Jókaiová/Hnat

Vaše duo vzniklo počas štúdia na konzervatóriu. Kedy nastal zlom a zo študentského komorného muzicírovania sa stalo GUITAR DUO Jókaiová/Hnat?
Ako duo sme začali fungovať v 4. ročníku pod vedením Miloša Slobodníka, prelomovým bol však asi posledný rok štúdia, kedy sme dosiahli prvé úspechy.Vtedy sme už boli obaja prijatí na vysoké školy, kde v súčasnosti študujeme sólovú gitaru, avšak v komornej hre sme chceli pokračovať. Využili sme teda možnosť rozširujúceho štúdia na konzervatóriu, kde fungujeme pod vedením Radky Krajčovej doteraz.

Prečo ste sa rozhodli spolupracovať a ako vyzerá práca v gitarovom duu?
Boli sme priatelia, rozumeli sme si, spájali nás spoločné názory na hudbu a povedali sme si, že by to mohlo fungovať. V rámci komornej hry nás zaujali viaceré skladby, ktoré sme si chceli zahrať. Postupom času začali prichádzať prvé ponuky na koncerty, po ktorých sme sa stretli s povzbudzujúcimi reakciami publika a to bol ten moment, kedy sa to celé začalo uberať iným smerom a gitarové duo sa stalo našou prioritou. Práca v takomto komornom zoskupení si vyžaduje množstvo spoločného cvičenia a trávenia času, počas ktorého ...



viac

Tatiana Pirníková: dialóg so skladateľkou Vierou Janárčekovou

Náhodné stretnutie sa s informáciou, že v Nemecku dlhodobo pôsobí skladateľka pochádzajúca z podtatranského mesta Svit, mi vnuklo myšlienku pokúsiť sa o nadviazanie kontaktu. Otvorila by sa tým perspektíva rozhovoru, už tretieho v tematickom rade prezentovania slovenských skladateliek, žijúcich dlhodobo v zahraničí. Chýbal však dojem z prvého osobného stretnutia, ktorého bezprostrednosť bola pre mňa, ako v prípade Iris Szeghy (Hudobný život 5/2014), tak i Oľgy Kroupovej (Hudobný život 3/2016), ťažiskovou motiváciou k postupnému zbližovaniu a až následnému kladeniu otázok.

Rozhodnutie uprednostniť racionálny zámer pred veľavravným chvením duše, ktoré by vygenerovalo pole vzájomných sympatií či antipatií, mohlo skončiť ako naivný školácky ťah či ako rutina profesionála, ktorému chýba čaro nadchnutia sa. Napadlo mi obrátiť sa na priateľov, skladateľov a interpretov, ktorí prišli opakovane s Vierou Janárčekovou do kontaktu. „Vierka? Strašný profík, dríč a navyše bez ego manierov, čo niektorí skladatelia radi...“; „... milá a inteligentná, veľmi skromná“; „... správa sa bezprostredne a priateľsky“; „... píše svojrázne, experimentálne“; „... je to dobrá skladateľka“. Bolo ...

viac

David Conway, preklad Ján Tkáč: Anglický maestro, ktorý premárnil svoje šance

William Sterndale Bennett, ktorý pochádzal z hudobníckej rodiny zo Sheffieldu v severoanglickom grófstve Yorkshire, dostal už ako desaťročný plné štipendium od Kráľovskej hudobnej akadémie v Londýne. (Túto inštitúciu, mimochodom, založil v roku 1821 amatérsky skladateľ Lord Westmorland a prvých päť rokov ju viedol harfista, šmelinár a sobášny podvodník francúzsko-českého pôvodu Nicolas Bochsa). Spolužiaci na neho spomínali ako na vášnivého športovca a skvelého amatérskeho kúzelníka. Bol však predovšetkým vynikajúcim klaviristom a tiež činorodým skladateľom, ktorý sa vo svojej dobe tešil uznaniu takých hudobných autorít, akými boli bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel či John Field. Do roku 1833, teda do veku sedemnásť rokov, Bennett skomponoval klavírny koncert, svoj prvý opus, ďalej symfóniu a predohru k Shakespearovej hre Búrka. V tom istom roku ho Mendelssohn, potom, čo si počas návštevy Londýna vypočul jeho klavírnu hru, pozval do Nemecka. Na Bennetovu otázku, či sa smie u neho učiť, odpovedal: „Nie, nie, vy musíte prísť ako môj priateľ!“


Angličan v Nemecku
Anglicko bolo v tej dobe niečo ako mŕtve rameno hudby. Bohatá krajina síce ...



viac

Andrej Šuba, Robert Kolář: Ivan Šiller & Fero Király

Začnime od konca. Trojalbum je na svete, recenzent v britskom denníku The Guardian mu udelil štyri hviezdičky z piatich, na americkom portáli Pitchfork bola publikovaná rozsiahla recenzia, taktiež s veľmi vysokým hodnotením, a podobne priaznivo ho prijali aj české a slovenské periodiká. Rátali ste s takýmto ohlasom?
Ivan Šiller: Samozrejme, že nie. Spolupráca Hevhetie s Orange Mountain Music spočívala v tom, že Hevhetia zabezpečila produkciu a OMM celosvetovú distribúciu albumu, rozošle ho do renomovaných médií a pokúsi sa získať recenzie. Náš podiel práce teda už skončil a boli sme príjemne prekvapení, keď sme čítali recenziu v Guardiane a o pár dní neskôr na Pitchforku. Texty písali autori, ktorí sa touto hudbou zaoberajú a vyznajú sa v nej. Našu nahrávku porovnávali s inými interpretáciami a dali jej vysoké hodnotenie, čo nás teší o to viac. Sme radi, že máme odozvy z nezávislého zdroja, od ľudí, ktorých sme neoslovovali a nepoznajú nás. Akoby sa tým doplnil chýbajúci tretí článok, ktorým je po interpretoch a publiku písané slovo o hudbe, čo je pre nás veľmi dôležité a boli by sme radi, keby sa niečo podobné dialo častejšie.



viac

Martin FLAŠAR: Cluster Ensemble plays Philip Glass

Slovenský Cluster ensemble vznikl v roce 2009 a svou činnost zahájil provedením Six Pianos Steva Reicha. Ačkoliv Glasse řadíme mezi hudební minimalisty, on sám (podobně jako jeho souputník Steve Reich) toto označení odmítá, nebo v lepším případě připouští, že s minimalismem skončil někdy v roce 1974. Z hlediska vnějšího pozorovatele je těžké tomuto tvrzení uvěřit, protože Glass je obvykle na první poslech snadno rozpoznatelný v rozkladech terciových akordů, čímž se z hlediska hudební teorie jen málo liší od barokních skladatelů, nebo popových autorů.

Tento fakt ale musíme vnímat spíše pozitivně. Byl to zejména Glass, kdo dokázal smířit experimentální hudbu 60. let se širokým publikem, které počínaje první a pak druhou avantgardou vyklidilo auditoria těchto kroužků pro zasvěcence. Glassův návrat k tonalitě a rytmické pravidelnosti znamenal zároveň návrat důvěry publika v soudobou hudbu. Postupně se z hudebního minimalismu stal mainstream, který ještě dodnes vyvařují televizní reklamy. Věřím, že právě proto se Cluster ensemble zaměřil na Glassovu ranou tvorbu, která ještě nevykazovala rysy pozdějších harmonicko-melodických schémat.

Podobně, jako můžeme považovat ...

viac

Jaroslav ŠŤASTNÝ: Vladimír Godár - Crux

Ach, Bože, jak ten čas letí… Vladimír Godár má šedesát! To už je příležitost k ohlédnutí a Vlado toho má za sebou docela dost! Stačí se podívat na imponující seznam jeho skladeb, úprav, literárních textů a filmových hudeb. To je intenzívní tvorbou naplněný život! Zejména v jeho generaci není takových autorů zase tolik. Je to skladatel, kterého si – ač se v ledasčem neshodujeme – velice vážím. A jeho pracovitost jsem mu vždycky záviděl.
Starobylý gruzínský kříž na obalu jasně naznačuje Godárovu duchovní orientaci a tradici, k níž se hlásí. A on sám v průvodním textu vysvětluje, že tři skladby zde zastoupené spojuje symbol kříže jako předmětu meditace. Godárova hudba je především vzývání ideálu klasické Krásy, jak jej vytvořila tradice od antiky přes renesanci a baroko po klasicismus. S touto tradicí je bytostně spjat (k čemuž přispělo nejen dlouhaleté domácí muzicírování u legendárního Hansiho Albrechta, ale i soustavná praxe v oblasti upravování a vydávání staré hudby), snaží se ji udržovat a rozvíjet. Samozřejmě v tomto přístupu není sám, ale dlužno přiznat, že i v porovnání se vzory, ke kterým se hlásí, má Godár cit pro vzájemné vyvažování dynamismu a statiky, pro vhodně ...

viac

Pavol Šuška: Musica Sacra

Spevácky zbor Lúčnica patrí k osvedčeným stáliciam na našich i zahraničných koncertných pódiách. Od roku 1948, kedy zbor vznikol, sa vo funkcii hlavného zbormajstra vystriedali Štefan Klimo, Peter Hradil, Marián Vach a Elena Matušová. Každý z dirigentov kládol trochu odlišný repertoárový akcent, vďaka čomu sa dnes zbor prezentuje širokým záberom diel, siahajúcim od svetskej po duchovnú hudbu všetkých štýlových období, vrátane folklórnych a jazzových inšpirácií, či už v predvedení a cappella, so sprievodom komorných ansámblov alebo vo veľkých vokálno-inštrumentálnych projektoch. Lúčnica si pravidelne prináša ocenenia zo zahraničných zborových súťaží a má pomerne bohatú diskografiu, v ktorej však doteraz chýbala reprezentačná vizitka sakrálneho repertoáru telesa, tvoriaceho dôležitú súčasť jeho koncertnej činnosti. Interpretácii duchovnej tvorby sa Lúčnica venovala predovšetkým v období zbormajstra Petra Hradila a dnes túto tradíciu rozvíja i zbormajsterka Elena Matušová (od r. 2003), absolventka u prof. Hradila na VŠMU.
Výberové CD Musica Sacra zaujme na prvý pohľad pútavým a luxusným grafickým stvárnením bookletu (Yurkovic Design) a zvučnými menami hosťujúcich vokálnych ...

viac