Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201910 Hudobný život 10/2019

Spravodajstvo, koncerty, festivaly: Koncert bez bariér, Stará hudba v Prešove, Hudba Modre, Konvergencie 2019, Slovenské historické organy, Siam Sinfonietta v Bratislave

Rozhovor: Dennis Russell Davies / Plácido Domingo / Lukas Ligeti

Reportáž: Ostrava: fenomén a svätostánok súčasnej hudby

História: Mozart a jeho Gran Partita

Hudobné divadlo: Hrad kniežaťa Modrofúza v koncertnej podobe 

Zápisník: Do jubilejnej sezóny krívajúcou nohou / Les Misérables v SND / K obvineniam voči Domingovi

Jazz: Bratislavské „jazzáky“ (opäť) bez jazzu

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Robert Kolář: Konvergencie 2019

Bratislavská noc komornej hudby

Už tradičný maratón troch komorných koncertov oddelených krátkymi prestávkami a s úvodnou neformálnou diskusiou prebehol 19. 9. v obvyklých priestoroch design factory na Mlynských nivách. A popri už tradičnom meniacom sa farebnom osvetlení pribudla aj nie práve žiaduca zvuková kulisa pochádzajúca z intenzívnych stavebných prác v tesnej blízkosti Design Factory a s nemilosrdnou nástojčivosťou naznačujúca, že aj do nej samotnej sa možno už čoskoro zahryznú developerské bagre a Bratislava príde o ďalší zaujímavý koncertný priestor. Bola by to veľká škoda, lebo práve tu mali konvergenčné noci komornej hudby svoju neopakovateľnú atmosféru.

Výročia mali pri zostavení programu tejto noci určujúci význam, súvis medzi uvedenými skladbami bol však skôr numerologický a v širšej rovine ideový než priamo hudobný. Podujatie bolo venované spomienke na Jána Albrechta, ktorý sa narodil pred sto rokmi a ktorý reprezentoval pre niekoľko generácií hudobníkov ducha bratislavského domáceho muzicírovania, spoznávania hudby a zapáleného debatovania o nej či o umení všeobecne. Spomienkam na „Hansiho“ Albrechta a albrechtovský dom na ...

viac

Andrej Šuba: Dennis Russell Davies: "Orchestre si musia rozširovať repertoár a poskytovať publiku nové zážitky."

Táto otázka nepôsobí veľmi invenčne, odpovede však bývajú zaujímavé. Aké sú vaše najranejšie hudobné spomienky?

Keď som navštevoval materskú školu, nesmierne ma fascinovalo sledovanie skúšok „marching bandu“, ktorý hrával na neďalekej strednej škole. Mama vždy musela prísť a doslova ma odtiahnuť domov, inak by som tam stál a hľadel na tú kapelu azda celú večnosť. Moji rodičia – žili sme v Tolede v Ohiu – neboli hudobníci, no hudbu milovali a už ako malého ma brávali na koncerty. Takto som mal napríklad možnosť počuť recitál slávneho violončelistu Gregora Piatigorského.

Ako by ste charakterizovali hudobné prostredie, v ktorom ste vyrastali? Boli ste „zázračným dieťaťom“?

Nemyslím si, že som bol zázračným dieťaťom, no rozhodne som mal veľký talent a okolo seba množstvo zdatných amatérskych hudobníkov, ktorí ho dokázali podporiť. Otec, ktorý pracoval v továrni, hrával na klavíri – klasiku i pop. Od detstva som bol teda vystavený pôsobeniu hudby. Okrem toho som mal šťastie, že som dokázal na sebe tvrdo pracovať.


Narodili ste sa v štyridsiatych rokoch 20. storočia, takže ste museli veľmi intenzívne ...

viac

Ondrej Veselý: Ostrava: fenomén a svätostánok súčasnej hudby

Ostravské dni ako fenomén

Poslanie festivalu najlepšie vyjadrujú slová organizátorov: „Hrať hudbu, ktorá je skomponovaná tu a teraz, a bezprostredne ju aj počuť tak, ako to bolo za čias Bacha, Mozarta a Janáčka. Zažiť ,normálnu‘ situáciu, keď hudba nie je ,muzeálnym kusomʻ, ale súčasťou našich životov...“

Počas dvoch rokov, ktoré uplynuli medzi minulými a tohtoročnými OD, vo mne pocit o prirodzenej zúčastnenosti súdobej hudby (v tejto ekonomicky determinovanej dobe) pomaly vyprchával. Netrpezlivo som tak očakával záver tohtoročného augusta. Rok 2019 priniesol aj 10. výročie festivalu, a tým aj príležitosť pre oslavy i bilanciu. V rámci desiatich dní a štrnástich koncertov bolo uvedených 80 skladieb širokého spektra hudobných štýlov, poetík a foriem, z čoho 25 diel odznelo vo svetovej premiére. Ako špecifikum, ktoré si cením asi najviac, je príležitosť počuť diela najmladších autorov v rovnakom čase a priestore ako diela už etablovaných skladateľov. Desať dní pred samotným festivalom začal tzv. Inštitút Ostravských dní, ktorý paralelne pokračoval až do jeho konca. V rámci neho konzultujú mladí skladatelia svoju hudbu v tvorivých dialógoch ...

viac

Robert Bayer: Les Misérables v SND

Odhliadnuc od skutočnosti, že na stránkach Hudobného života bolo vždy vyhradené miesto aj pre rozhovor s najvyšším manažmentom SND, sme chceli jeho súčasnému vedeniu dnes ponúknuť priestor, na ktorom by mohlo predstaviť koncept konsolidácie finančnej situácie, ale hlavne dramaturgiu a plány stej sezóny prvej slovenskej divadelnej inštitúcie, ktorej súčasťou je aj operný a baletný súbor. Nezostáva nám teda nič iné, len konzultovať internetovú stránku divadla, kde sa dozvedáme, že Opera SND pripravila v jubilejnej sezóne 104 operných predstavení, z toho 3 premiéry operných evergreenov Rusalka, Figarova svadba a Aida a 59 baletných predstavení. Svojim operným divákom, pre ktoré zdvihne oponu v priemere dvakrát(!) za týždeň, tak ponúkne dramaturgiu, ktorá je v kontexte historického a spoločenského významu divadelnej sezóny 2019/2020 v SND škandalózna. Prvá operná scéna vo svojej stej sezóne organizačne i umelecky tápe, čoho výsledkom je neinvenčnosť ponúkaného programu. Opakovane treba skonštatovať, že trojsúborové divadlo formátu SND je dnes už historickým prežitkom. Ťažkopádnosť takto organizovaných riadiacich i umeleckých štruktúr znemožňuje výstavbu a profiláciu modernej ...

viac

Peter Motyčka: Bratislavské „jazzáky“ (opäť) bez jazzu

Na legendárne podujatie, ktoré bolo naším každoročným „Oktoberfestom“, sme sa tešili mesiace vopred. Fungovali sme v akejsi detskej prostote, že nutričná hodnota pochutín, predkladaných dramaturgickým tandemom Peter Lipa – Pavel Daněk, nás nielen zasýti, ale aj zmysluplne rozšíri a obohatí naše (nielen jazzové) obzory. A bývali to hody skutočne lukulské; spomeniem aspoň niektoré z mojich „highlights“ zosobnené saxofonistom Bennym Golsonom a jeho hviezdnym tímom Whisper Not, sofistikovaným kvartetom Grand Slam s Jimom Hallom, vokálnou ekvilibristikou Kurta Ellinga, nepredstaviteľnou ľahkosťou tria Esbjörna Svenssona, spúšťou zanechanou Kennym Garrettom, kubánskou bebopovou živelnosťou Chucha Valdésa či silným ročníkom, na ktorom nás svojou spontánnosťou opantali Joshua Redman a Chris Potter.

Pri pohľade na aktuálny 45. ročník festivalu vidím prázdnotu. Nedokážem pochopiť, ako mohol vymiznúť pocit (snáď) zodpovednosti či skôr výnimočnosti ponúknuť čosi objavné, úprimné a pritom neuveriteľne krásne. Zaiste, aj „jazzáky“ bez jazzu si nájdu svoje obecenstvo, pretože namotať diváka na efektnú show dnes nie je veľkou výzvou. Keď som sa v posledných rokoch pýtal viacerých ...

viac

Ivan Marton: Ilja Zeljenka: Rozhovory a texty

Už si presne nespomínam, kedy a pri akej príležitosti som po prvýkrát stretol Ilju Zeljenku. Muselo to byť niekedy v polovici šesťdesiatych rokov, niekde v blízkosti mojej alma mater počas štúdia na katedre muzikológie a celkom určite bol pri tom nezabudnuteľný Peter Faltin, guru mladých hudobných teoretikov, ktorý mňa a mojich spolužiakov s Iljom zoznámil. Ilja bol už vtedy výraznou postavou kultúrneho života Bratislavy, nepochybne vedúcim zjavom svojej skladateľskej generácie, človek s nespornou umeleckou autoritou a osobnou charizmou. Sporadické, no družné spoločenské posedenia so Zeljenkom v čase, keď už od Dunaja zavanulo slobodou, korenené cigaretami a nadmernými prísunmi pohárikov alkoholu (to som ako nefajčiar a presvedčený abstinent musel voľky-nevoľky tolerovať), pôsobili na nás, naivných a neskúsených ucháňov, priam ako zjavenie. Iljova intonačne ležérna dikcia, jeho žoviálny verbálny prejav sa vyznačovali zvláštnou, dovtedy nepoznanou noblesou. Nepoúčal nás, ani nevychovával. A hoci si z nás z času na čas ironicky uťahoval, bol pri svojich hravých narážkach výsostne kultivovaný, chápavý a jemný. Nestávalo sa, že by, často potúžený vodkou, pri svojich ...

viac