Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201703 Hudobný život 03/2017

Spravodajstvo, koncerty, festivaly 

Pour les pianos alebo „Tour de France“ vo Dvorane, Oslava Mozartových narodenín v ŠfK, Elektra koncertne v Slovenskej filharmónii, Prešovské dni klasickej gitary 

Miniprofil
Karol Samuelčík

Rozhovor
Iva Bittová / David Radok

Anketa
Dobré správy o slovenskej hudbe

História
Sláčikové nástroje v stredoveku

Hudobné divadlo
Všetko nakoniec zarastie trávou / Na okraj Triptychu (názor)

Zahraničie
Hamburg: Kultúrny klenot otvorenej kozmopolitnej identity

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Robert Kolář: Pour les pianos alebo „Tour de France“

Pohľad do programového bulletinu mohol naznačovať, že pôjde o zaťažkávajúcu skúšku poslucháčskej bdelosti: dve polovice koncertného večera ponúkajúce približne po 50 minút hudby pre klavírne duo francúzskych autorov žijúcich a tvoriacich na prelome 19. a 20. storočia, resp. v prvej polovici 20. storočia. Saint-Saëns, Cécile Chaminade, členovia Šestky a, samozrejme, Ravel a Debussy. Tour de France či skôr „tour de force“? Bolo to v konečnom dôsledku jedno aj druhé; krásna hudba z umelecky mimoriadne zaujímavého obdobia, skladby populárne aj celkom neznáme, na druhej strane istá nadmiera kvantity a tiež „študentské“ interpretácie s rôznou mierou vhľadu a inšpirácie... Na moje prekvapenie (a zdá sa mi, že aj na prekvapenie väčšiny publika) však večer ubehol ako voda a každý si počas neho mohol nájsť záchytné body, o ktorých sa dalo premýšľať dlho po opustení koncertnej siene.

Študenti vytvorili štyri dvojice, z ktorých každá pripravila po dve diela, pričom nad procesom naštudovania dohliadal jeden z trojice pedagógov: Monika Csibová a Tamás Fekete, pracujúci pod vedením Františka Perglera, prezentovali Jeux de plein air Germaine Tailleferrovej a Danse macabre Camilla ...

viac

Alžbeta Lukáčová: La Banda Europa prekročila hranice žánrov

Ľudová hudba je silným inšpiračným zdrojom ‒ jej prvky nachádzame viac alebo menej výrazne zastúpené prakticky vo všetkých oblastiach hudobnej tvorby. Tento hudobný folklorizmus (nech už má akokoľvek rozporuplnú konotáciu vo vzťahu k našej socialistickej minulosti) letí svetom a aj u nás vznikajú na jeho pôde čoraz zaujímavejšie projekty. Človek síce občas s trpkosťou počúva, ako všelijako sú folklórne predlohy „ohýbané“, no návrat k hudobným tradíciám jednoznačne má zmysel a dokáže vo vzťahu k verejnosti spoľahlivo komunikovať. Podobne to chápe aj hudobný skladateľ a producent Jim Sutherland, nesmierne originálna persóna kultúrneho života Škótska. Sutherland je pozoruhodný svojím neortodoxným prístupom ku komponovaniu. Fascinujú ho ľudové kultúry i hudobné nástroje a neváha ich využívať vo svojej tvorbe. Pracuje spôsobom vychádzajúcim z princípu: „keď takúto hudbu nepoznám, tak ju spoznám“. Nenecháva sa zväzovať formálnymi zásadami hudobnej kompozície (ktoré v tradičnej hudbe často neplatia), ale pracuje intuitívne. A v tom, čo robí, je úspešný – spomeniem aspoň piesne napísané pre „oscarovskú disneyovku“ Brave (2012). Zároveň je nekompromisným kritikom ...

viac

Soňa Dobrocká: Nový Pavilón hudby v Nitre

Ako vo svojom slávnostnom príhovore na otváracom ceremoniáli povedal rektor UKF v Nitre prof. Ľubomír Zelenický: „(...) otvorenie novej budovy Pedagogickej fakulty je nielen pre samotnú fakultu, ale aj pre celú univerzitu naplnením jedného z jej dlhodobých zámerov. Jednou z ambícií UKF v Nitre je byť modernou a dynamickou školou európskeho rozmeru.“
Spoločným menovateľom viacúčelovosti priestorov, pozostávajúcich zo štyroch prednáškových miestností, siedmich cvičných miestností, zvukového laboratória s nahrávacím štúdiom a odposluchovou miestnosťou, kancelárií, odbornej hudobnej knižnice, baletnej sály a multifunkčnej miestnosti, je hudba: ako matéria tvorivého procesu, prostriedok a predmet výchovy, ale aj ako objekt muzikologického výskumu. Vytvorí sa tým kvalitnejšie zázemie predovšetkým pre vyučovanie a štúdium učiteľstva hudobného a hudobno-dramatického umenia, ale aj novoakreditovaného neučiteľského študijného programu Hudba a zvukový dizajn, zameraného na prípravu budúcich zvukových majstrov či odborných pracovníkov so zvukom v hudobných inštitúciách. V súlade s viacúčelovosťou a reprezentatívnosťou dostal objekt oficiálne pomenovanie Pavilón hudby. O minulosti, ...

viac

Vladimír Rusó: Sláčikové nástroje v stredoveku

V organologickej literatúre sa často možno stretnúť s názormi, ktoré odvodzujú sláčik od hudobného luku. Hľadať pôvod sláčikových nástrojov (najmä sláčika) v príbuznosti s hudobným lukom však nie je správne. Patrí do inej rodiny nástrojov a zvuk sa na ňom vytvára odlišným spôsobom. V krajinách Orientu spievali pouliční hudobníci balady a sprevádzali rozsiahle epické príbehy pomocou rebabu. Tento nástroj sa v hlbšej polohe zvlášť hodí k spevu vďaka svojej schopnosti tvoriť dlhé tóny podporujúce ľudský hlas. Vieme, že v Bagdade sa používali rôzne tvary a veľkosti rebabu. Jeho existenciu vo veľkosti tenorového nástroja opísal Ibn Chaldún v Mukadimah (Úvod do histórie), okolo roku 900 sa o ňom zmieňuje aj Al-Fárábí v Kitáb al-músiká al-kabír a o sto rokov neskôr Ibn Sina v Kitáb al-saifa. Ibn Sina zanechal aj opis strún, ktoré boli hodvábne a neskôr črevové.

Predchádzajúci obrázok ukazuje perlami zdobený rebab s 5 melodickými a 13 rezonančnými strunami. Vyrezávaná a bohato intarzovaná hlava dokumentuje vysokú kultúru, jemnosť a precíznosť práce Afgancov, rozhodne teda nejde o žiadny primitívny nástroj.

Transfer I: rebab na cestách

Zijád z ...

viac

Vladimír Zvara: Na okraj Triptychu (názor)

Naštudovanie dirigenta Rastislava Štúra považujem za najpresvedčivejšie spomedzi jeho operných naštudovaní uplynulých rokov. Orchester hrá kultivovane, súhra s javiskom je aj v ansámblových pasážach na dobrej úrovni. Čo sa týka koncepčného uchopenia troch partitúr, ktorých spoločnými rysmi sú členitosť a takmer až filmový „strih“, miestami by sa mi žiadalo menej uhladenej plynulosti a tvrdšie predely. Nám skôr narodeným nemožno zakázať mimovoľnú spomienku na pucciniovské projekty Ondreja Lenárda, ktorý, žiaľ, v bratislavskej opere už nediriguje. Ale v takejto „skúške Lenárdom“ v pucciniovskom a veristickom teréne obstojí sotvaktorý mladší slovenský dirigent.

Keďže nepatrím k tým, ktorí udeľujú spevákom odporúčania, ako zaobchádzať s výškami a prechodnými tónmi, spomeniem len niekoľko spevácko-hereckých kreácií, ktoré si najviac zapamätám. Linda Ballová ako Sestra Angelika, charizmatická a uveriteľná – pričom uveriteľnosť je v opere jednou z najťažšie dosiahnuteľných mét. Jitka Sapara-Fischerová ako Angelikina teta, dôstojná a impozantná vo svojej krutosti. Daniel Čapkovič, Michele v Plášti, jeden z najvýraznejších vokálnych zjavov súboru. Adriana Kohútková, ktorá ...

viac

Robert Bayer: HAMBURG: Kultúrny klenot otvorenej kozmopolitnej identity

Ambicióznemu projektu Elbphilharmonie začala kultúrna obec v Nemecku veriť až 28. mája 2010. Architektonicky nezvyčajná budova, ktorej obrysy mali pripomínať prierez vodným stĺpcom rieky od trblietavých vĺn hladiny až po blatisté dno, totiž konečne slávila glajchu. Siluetu severonemeckej metropoly na Labe obohatila v tento deň filigránsky zvlnená strecha neobyčajnej budovy, ktorá sa mala stať najnovším symbolom umenia a technického pokroku.


Na začiatku bola vlna

V úvode nestál žiaden marketingový plán či prieskum trhu, lež smelá myšlienka sklenenej vlny. Mala sa týčiť do neba nad vodami prístavu, ktorý – spojený priamou riečnou cestou na otvorené more – je pre mesto bohatých obchodných a kultúrnych tradícií bránou do sveta, tvoriac tak nezanedbateľnú časť jeho kultúrnej identity. Odvaha projektu sa stala v onen slnečný májový deň hmatateľnou v celej svojej nezvyčajnosti: spektakulárna poloha na tehlovom fundamente niekdajšieho prístavného skladiska Kaispeicher priamo na rieke bola už v surovom stave prísľubom stavby storočia.

Idea švajčiarskeho architekta Jacquesa Herzoga z roku 2001, ktorá čoskoro našla svojich priaznivcov i ...


viac