Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201904 Hudobný život 04/2019

Spravodajstvo, koncerty, festivaly - Česko-slovenský večer pre dva klavíry, Paralelné fóbie rozhlasového orchestra, Concertissimo, Voce magna s ŠKO, Štátna filharmónia Košice

Rozhovor - Jun Märkl / Polstoročie Raschèr Saxophone Quartet / Gustavo Gargiulo

Stará hudba - Musica aeterna: Talianské a poľské s pestrým zvukom

Skladba mesiaca - Aram Chačaturian: Koncert pre klavír a orchester

Hudobné divadlo - O risku, ktorý priniesol zisk

Zahraničie - Viedeň / Miláno / Praha / Heidelberg / Zürich

Jazz - Priezračnosť Szymona Miku

Recenzie CD

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Robert Kolář: Paralelné fóbie rozhlasového orchestra

Koncertu 22. 3. predchádzala pomerne slušná medializácia a magnetom pre publikum bolo nepochybne aj pozvanie exkluzívneho sólistu, klarinetistu Martina Adámka, ktorý sa z Paríža, kde pôsobí v elitnom Ensemble intercontemporain, na krátky čas vrátil na rodnú hrudu, aby s rozhlasovými symfonikmi účinkoval v slovenskej premiére Koncertu pre klarinet a orchester Magnusa Lindberga. Na vlnách Rádia Devín to však už nebola premiéra – mám stále v živej pamäti svetovú premiéru s Karim Kriikkum, ktorú v roku 2002 v priamom prenose sprostredkoval náš rozhlas z Helsínk, a bola to veľká udalosť. Počuť dielo naživo znamenalo doplnenie zážitku o dôležitý rozmer.

Zábezpekou kvality naštudovania orchestrálneho sprievodu bol Zsolt Nagy, odborník na túto repertoárovú oblasť a častý hosť festivalu Melos-Étos. Koncert pre klarinet a orchester patrí k Lindbergovým najhrávanejším dielam a možno to takmer jednoznačne pripísať jeho štýlovému posunu z pozícií radikálnej avantgardy k mäkším výrazovým sféram, k harmónii a melódii, no pri zachovaní kompozičnej rafinovanosti, ktorá na orchestrálnych hráčov kladie neobyčajné technické nároky. A v ešte väčšej miere to platí pre sólový part. Tí, ...

viac

Erik Rothenstein: Polstoročie Raschèr Saxophone Quartet

Počas päťdesiatročného pôsobenia zhromaždili Raschèr Saxophone Quartet množstvo repertoáru. Jubileum oslávite okrem iného septembrovým koncertom vo Freiburgu. Čo bude na programe?

CHRISTINE RALL: Bude to široký prierez naším repertoárom za posledných päť desaťročí. Lera Auerbach bude dirigovať svoju skladbu, ktorú budeme hrať spolu s dievčenským zborom freiburského Dómu. Ďalej to budú XAS od Iannisa Xenakisa a Preludes od Fazıla Saya. Hráme aj jedno z prvých diel českého skladateľa Zdeňka Lukáša zo sedemdesiatych rokov (Rondo Per 4 Sassofoni, pozn. red.). Tento kúsok hrávame veľmi často a radi, lebo si myslíme, že je to jedno z najlepších diel prvej dekády telesa. Potom bude aj niečo krátke od Arva Pärta. Nie je to pôvodná skladba, ale od deväťdesiatych rokov sme hrávali jeho diela a vytvorilo sa medzi nami osobné priateľstvo. Zahráme aj jednu časť Saxofónového kvarteta od Philipa Glassa. Túto skladbu sme určite hrali najčastejšie, takmer štyristokrát. Pokúsime sa ísť chronologicky, ale zároveň zachytiť čo najširší štýlový záber.

Vaše kvarteto disponuje originálnou zvukovosťou. Aké sú východiská tejto špecifickej „farby“ ...

viac

Robert Kolář: Aram Chačaturian (1903–1978): Koncert pre klavír a orchester

No ak sa v koncertných programoch zjaví aj menej frekventované dielo tohto Arména – napríklad Klavírny koncert, ktorého interpretačným nárokom sa rozhodol učiniť zadosť Ladislav Fančovič so Slovenskou filharmóniou na prelome februára a marca –, je to vždy dobrá príležitosť prehodnotiť originalitu jeho príspevku do dejín hudby minulého storočia a v nemenšej miere aj žasnúť nad neuveriteľnou paradoxnosťou jeho vzťahu k prostrediu a kultúre, ktorá ho na jednej strane „stvorila“ ako skladateľa a na druhej takmer zničila či aspoň obmedzovala jeho umeleckú slobodu. Práve Klavírny koncert z tragického roku 1936, roku, v ktorom sa naplno rozbehol stalinský teror a jeho čistky, roku nechválne známeho článku Chaos namiesto hudby odsudzujúceho Šostakovičovu Lady Macbeth, bol metaforickým „aktom stvorenia“, po ktorom sa meno Aram Chačaturian stalo známe aj za hranicami Impéria.

Z Tbilisi do Moskvy

Aram Chačaturian sa narodil v júni 1903 v Kodžori, letnom sídle stredovekých gruzínskych panovníkov, vzdialenom asi 20 kilometrov juhozápadne od Tbilisi, v rodine chudobného kníhviazača. Ten sa vďaka pracovitosti a podnikavému duchu, vlastnostiam, ktorými sú ...

viac

Michaela Mojžišová: O risku, ktorý priniesol zisk

Sujet Rossiniho Otella (1816) sa výrazne líši od pôvodného dramatického textu, aj od slávnejšej Verdiho opery (1887). Libreto Francesca Mariu Beria si zo Shakespearovej hry viac-menej len vypožičalo ústredné postavy (Otello, Desdemona, Jago, Emilia, Rodrigo) a motív žiarlivosti. Zmenilo sa geografické situovanie príbehu (celý dej sa odohráva v Benátkach), aj spôsob odvíjania dramatického konfliktu. U Rossiniho stojí proti víťaznému veliteľovi Otellovi nielen podlý Jago, ale tiež syn benátskeho dóžu Rodrigo, ktorý je zamilovaný do dcéry senátora Elmira, krásnej Desdemony. Tá sa však už tajne stala Otellovou ženou. Rodrigo sa po ťažkom vnútornom boji ušľachtilo vzdáva nároku na jej ruku, no dráma napriek tomu speje k tragickému koncu, zapríčinenému Otellovou žiarlivosťou. Nástrojom intrigy nie je v tomto prípade šatka, ale milostný list s pramienkom vlasov: Desdemona ho adresovala Otellovi, Jago mu ho však podsunie ako jej vyznanie Rodrigovi.

Od Verdiho opery, ktorou maestro dovŕšil vývoj od romantickej belcantovej opery k strhujúcej dráme s dôsledným psychologickým prekreslením postáv, sa Rossiniho Otello líši aj svojím lyrickým charakterom a redukciou dejových peripetií ...

viac

Peter Motyčka: Priezračnosť Szymona Miku

Tvoju hru som si prvýkrát všimol na vynikajúcom albume Time speváka Przemeka Kleczkowského a nadchla ma oscilácia medzi lyrickosťou a razantnou expresívnosťou (v pamäti mi utkvelo sólo v coververzii Riders on the Storm). Účinkuješ s viacerými vokalistami, napríklad s Yumi Ito, Idou Zalewskou, Basiou Derlak či Agou Zaryan. V čom ťa to obohacuje?

So spevákmi spolupracujem prakticky od začiatku, hoci k písaniu piesní som sa dostal relatívne neskoro a stále to považujem za obrovskú výzvu. Dokonca som nedávno vstúpil do ďalšej dimenzie a napísal pieseň kompletne aj s textom. Nazval som ju „O“ a minulý rok sa dostala na album After This zoskupenia Focusyear Band. Naozaj sa snažím vo svojom prejave prepájať kontrastné elementy, a to v rozličných podobách – zvukovej, rytmickej a tiež čo sa týka voľby registrov. Je vzrušujúce, že práve to, čo vzniká kombinovaním takýchto protichodných prvkov, vyznieva celistvo a v konečnom dôsledku pre poslucháča aj pôsobivo.

Ktoré osobnosti ťa ovplyvňovali na tvojej umeleckej ceste?

Je zaujímavé, ako sa to mení: sú hudobníci, ktorí sa v okruhu mojich záujmov nachádzajú permanentne, ale sú aj ...

viac

Ondrej Veselý: Klavírna suita v 20. storočí

Jeden z najnovších CD titulov vydaných pod egidou VŠMU v Bratislave má názov Klavírna suita v 20. storočí a jeho protagonistkou je Magdaléna Bajuszová. Poslucháč môže už tradične očakávať nahrávku výrazných kvalít. Bajuszovej interpretáciu sme mohli už v minulosti počuť prostredníctvom jej nahrávky krajne náročných Deviatich prelúdií Jozefa Kolkoviča či na CD s klavírnou tvorbou Štefana Németha-Šamorínskeho.

Hru Magdalény Bajuszovej možno bez zveličovania charakterizovať ako technicky bezpečnú, logicky vystavanú, vrúcnu a dynamicky pestrú. Technicky náročné pasáže klaviristka zahrá zakaždým vyrovnane, jasne a čisto. Napriek tomu racionalita hry u nej nestojí nad výrazom a štýlom interpretovaných diel. Dramaturgia CD prezrádza jej spoluprácu s Vladimírom Godárom, čo možno vycítiť vo výbere a usúvzťažnení interpretovaných diel. Výber hudby je postavený na formovej platforme suity. Ďalším korelujúcim aspektom je obdobie vzniku diel (1921–1926) v úzkom susedstve Bratislavy, Viedne a Budapešti. Napriek tomu je poetika troch suít značne kontrastná a vychádza z odlišných estetických a kompozično-technických žriediel skladateľov.

Titul otvára Suita pre klavír (1924) ...

viac