Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
20170102 Hudobný život 01-02/2017

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Slovenská filharmónia, Dva návraty na Epoché, Bratislavské hudobné slávnosti 2016, Kontroverzný organový recitál v Redute, ŠKO Žilina, Komorné koncerty v slovenských mestách, ARS NOVA v Košiciach

Rozhovor
Alexander Mihalič: „Skladba pre mňa začala byť zámienkou na pretavenie poznania okolitého sveta.”

Diskusia
ARWA alebo o edičnej politike Hudobného fondu

Esej 

Milan Adamčiak: Z histórie podávania súčasnej slovenskej hudby

Skladateľ mesiaca
Phill Niblock – Dejiny zádrží

Stará hudba
Opera 18. storočia v SND – terra incognita?

Hudobné divadlo
Za majstrom ľahkonohej múzy – Zdeněk Macháček (1928–2017)

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 60  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Jarmila Gabrielová: A Tribute to Ján Levoslav Bella (1843–1936)

CD nahrávka, realizovaná v mezinárodní spolupráci a podpořená finančně Ministerstvem kultury Slovenské republiky, přináší podle mého soudu výrazný příspěvek k poznání osobnosti a tvorby tohoto slovenského skladatele. S výjimkou posledního čísla obsahuje totiž vesměs díla duchovní, komponovaná na latinské a/nebo německé texty. V minulosti býval J. L. Bella řazen k zakladatelským osobnostem slovenské národní hudby, ale nikdy se přitom příliš nemluvilo o tom, že největší část jeho skladatelského odkazu spadá právě do sféry duchovní hudby. Nynější nahrávka tudíž obohacuje naše poznání a dotváří náš obraz skladatelovy osobnosti právě v tomto mimořádně důležitém aspektu.

Všechny duchovní kompozice, jež jsou na nahrávce zařazeny, spojuje obsazení pro sólové hlasy resp. sólové hlasy a sbor s doprovodem orchestru. Jedná se tedy o „figurální hudbu“, která v daném případě evokuje zdá se spíše koncertní než chrámové prostředí. Z děl na latinské texty je to především Festmesse/Slavnostní mše in Es pro sóla, smíšený sbor a orchestr z roku 1880, představující poslední Bellovu kompozici na katolický liturgický text. Mše, jež se ve svém vnějším formálním rozvržení a způsobu zhudebnění ...

viac

Ľubica Zajacová Záborská : Balkansambel: „S balkánskou metrikou zvádzame krutý boj.“

Umiestnenie Šlamastiky v rebríčku WMCE je bezpochyby úspechom. Aké ďalšie osudy predpovedáš vášmu „druhorodenému“? Chystáte prezentácie albumu na domácich či zahraničných pódiách?

Neodvažujem sa predpovedať, keďže už samotné umiestnenie v prvej dvadsiatke WMCE bolo pre nás veľkým prekvapením. Plány samozrejme máme: na jar a v lete nás čaká niekoľko festivalov a klubových hraní doma aj v zahraničí. A možno sa podarí aj repríza indického turné. Začiatkom apríla vystupujeme na multižánrovom festivale Tallinn Music Week, kde nás vybrali spomedzi slovenskej konkurencie ostatných kapiel world music, elektro a jazzovej hudby. Samotná otázka je však určená skôr pre manažéra kapely Martina Nogu, ja mám totiž na termíny hlavu deravú.

Ak sa vrátime k počiatkom Balkansamblu – čo bolo impulzom pre vznik súboru so silným vzťahom k balkánskej kultúre?

Na počiatku všetkého bol istý festival srbského filmu – už si ani nespomínam, kde to bolo. S Martinom sme dostali za úlohu zostaviť pri tejto príležitosti kapelu schopnú odohrať repertoár balkánskych dychoviek. Pravdupovediac, v úspech tohto nápadu sme sami príliš neverili, ale keď ...

viac

Andrej Šuba: Opera 18. storočia v SND – terra incognita?

Arsilda sa po premiére v Opere SND 9. 3. (a jej repríze o tri dni neskôr) vydá na cesty po Európe a na svojich webových stránkach ju už dávnejšie avizujú Grand Théâtre de Luxembourg, Opéra Royal de Versailles, Opéra de Lille či Théâtre de Caen, ktoré sa na tejto zaujímavej produkcii SND spolupodieľajú. V slovenskom kontexte ide o počin, ktorý má určite potenciál upozorniť na meno prvej slovenskej opernej scény v zahraničí a súčasne tiež splatiť domáci dlh voči barokovej opere. Ten je totiž (nielen) vzhľadom na záujem a komerčný úspech, ktorému sa tento hudobný druh teší už niekoľko desaťročí, značný.

Gluck výnimkou potvrdzujúcou pravidlo

Nasledujúci prehľad vychádza zo Súpisu repertoáru Slovenského národného divadla 1920–2010 (SND, 2010), ktorý spracovala Elena Blahová--Martišová. Odhliadnuc od Mozarta a Beethovena bol Gluck jediným skladateľom 18. storočia, ktorého diela sa na scéne SND objavovali opakovane už počas prvých štyroch dekád existencie. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1931, kedy predstavenie Orfea a Eurydiky v českom jazyku (čo bolo v tej dobe obvyklé) naštudoval Karel Nedbal. Titul sa opakovane inscenoval v 47. sezóne, keď ho v roku ...

viac

Michal Murin: Milan Adamčiak (1946–2017)

Predtým aj potom...
Mnohí z nás sme v nejakej fáze svojho života stretli Milana Adamčiaka. Každému sa vrylo do pamäti toto prvé stretnutie, prvý rozhovor alebo jeho rozprávanie. A každý z nás s ním má nejakú príhodu. Milan v spoločnosti chvíľu počúval a potom razom upútal na seba pozornosť nečakane brisknou poznámkou, informáciou, kontextom. Rozprával múdro, mal vynikajúcu pamäť. Aj mne sa stávalo, že mi prerozprával naše spoločné zážitky a v nich spomenul drobné detaily, na ktoré som ja už dávno zabudol. Keď ho niektorí kolegovia označili za mystifikátora a fabulátora, bolo mu to nepríjemné. Raz sme pri práci na knihe o jeho tvorbe preberali šanóny, škatule a dokumentáciu, podával mi ústrižky, texty, pozvánky, fotografie, dokumenty a nakoniec povedal: „Pozri, tak to bolo, presne ako som ti hovoril. Nemystifikujem. To je ich problém. Mne je jedno, čo napíšem, niečo si pamätám, niečo nie, ale nemám dôvod klamať.“ Mal by som dodať, že zakaždým, ako sa to pri rozprávaní robieva, situačne niečo pridal a iné ubral, inak vypointoval. Základné fakty však nemenil.

Pre výstavu Pamiatky a súčasnosť (1986), ktorá bola venovaná vzťahu archeológie a hudby, sme ...


viac

Robert Kolář, Peter Motyčka: ARWA alebo o edičnej politike Hudobného fondu

Matúš Jakabčic: V prvom rade by som chcel zareagovať na reakcie, ktoré boli zverejnené v predchádzajúcom čísle Hudobného života. Jedna z nich pochádza od autorky recenzie, druhá od pána Bendika. V stanovisku Hudobného fondu je hneď v prvej vete uvedené, že reagujem „v mene Hudobného fondu“, nie vo svojom vlastnom mene. Reakcia Zory Šikrovej je postavená na tomto mylnom predpoklade, keď autorka píše o „zranení krehkého ega“, ako keby inštitúcia mohla mať nejaké ego. A taktiež som uviedol, že edičný plán schvaľuje Rada Hudobného fondu ako najvyšší orgán HF a Hudobný fond ‒ nie ja ako riaditeľ ‒ považuje zaradenie albumu Borisa Lenka do edičného plánu za správny krok. Autorka toto rozhodnutie dáva do polohy môjho osobného stanoviska, čo nie je pravda. Je to oficiálne stanovisko HF a všetci členovia Rady sa k nemu vyjadrili predtým, ako som ho poskytol na zverejnenie. Edičný plán je strategická vec a vždy ho schvaľuje Rada. Ja som ako riaditeľ zodpovedný za chod organizácie a za plnenie uznesení Rady, nie za tvorbu edičného plánu. To by som chcel uviesť na správnu mieru. Všetky informácie sa autorka, ako aj redakcia Hudobného života, mohli dozvedieť na ...

viac

Robert Kolář: Quasars s folklórnymi (?) inšpiráciami

Prvý z tohtoročných koncertov Quasars Ensemble v galérii Poľského inštitútu v Bratislave (23. 1.) mal podtitul „folklórne inšpirácie“, no folklór hral v jeho rôznorodej dramaturgii len podružnú úlohu a jednotiace idey bolo možné hľadať inde. Napríklad v odhaľovaní kontextov ranej (alebo, naopak, zrelej) tvorby každého z uvedených skladateľov, konfrontácii navzájom kontrastných poetík autorov líšiacich sa geografickým prostredím svojho pôvodu a pôsobenia aj kompozičným temperamentom, a predsa sa nejakým spôsobom vzťahujúcich k fenoménu umeleckej moderny minulého storočia. A v neposlednom rade aj v ponuke estetického zážitku z predvedenia málo známych a v niektorých prípadoch u nás dosiaľ neuvedených diel.

Folklórny element (v najobvyklejšom ponímaní) bol azda najhmatateľnejší v Tanečných prelúdiách Witolda Lutosławského, no aj tu je skôr v úlohe akejsi „materiálovej bázy“, na ktorej skladateľ rozvíja vlastnú, celkom „umelú“ a autonómnu kompozičnú predstavivosť. Zaznela verzia pre noneto (dychové kvinteto plus štyria hlavní reprezentanti rodiny sláčikových nástrojov), v ktorej autor akoby testoval ideu „symfonizácie“ komorného ansámblu a z nej vyplývajúce výrazové ...

viac