Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201611 Hudobný život 11/2016

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Reagujete: AD Boris Lenko ARWA, Albrechtina, Schumannova komorná tvorba vo Dvorane VŠMU, Konvergencie 2016, Spomienka na Alexandra Moyzesa, Hudba klavíra

Rozhovor
Jean-Louis Matinier: „Akordeón patrí všade tam, kde znie dobre.”
Ronald Šebesta: „Vyhýbam sa mechanickému prerozprávaniu štruktúry.”

Skladateľ mesiaca
Justé Janulyté – monochromatická skladateľka

Seriál
Nahrávanie folklóru na území Slovenska XVII: Štandardné gramofónové platne

Výročie
Erik Satie (1866–1925)

Hudobné divadlo
Košická Bohéma lojálna k Puccinimu

Jazz
Ladislav Fančovič – Jazz po starom, klasika po novom

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Gabriel Bianchi: Ladislav Fančovič

Prečo práve Thomas Wright „Fats“ Waller a nie napríklad Jelly Roll Morton alebo rad ďalších fascinujúcich jazzmanov-klaviristov z ranej éry jazzu?
Odpoveď je veľmi jednoduchá: pretože „Fats“ Waller bol jedným z prvých klaviristov, ktorého nahrávky sa mi dostali do uší (alebo do rúk) a prostredníctvom neho som sa zoznámil so starým jazzom, so stride pianom a ragtimovým spôsobom jazzového hrania, ktoré boli veľmi rozšírené v 20. rokoch minulého storočia. Spomínam si, že keď som počas štúdia klasickej klavírnej hry na konzervatóriu alebo na VŠMU občas zachytil niečo, čo súviselo so starým jazzom, veľmi ma to fascinovalo. V podstate ma to lákalo veľmi dlhé obdobie až to vyústilo do toho, že som začal prepisovať do nôt staré nahrávky „Fats“ Wallera alebo Arta Tatuma. Myslím, že prvou piesňou ktorú som zapísal, bola Dvořákova Humoreska v podaní Arta Tatuma. Je veľmi vtipná, začína úplne klasicky, až posledná repríza hlavnej témy je zoswingovaná. Často a s veľkým úspechom u publika ju hrávam ako prídavok na klasických koncertoch, lebo je to vlastne syntéza klasiky s jazzom. Art Tatum bol tiež jeden z klaviristov, ktorí ma oslovili. U „Fats“ Wallera ma fascinovala ...

viac

Peter Katina: Jean-Louis Matinier

Album Inventio v duu s Marcom Ambrosinim, ktorý hrá na osobitom švédskom strunovom nástroji nyckelharfe, sprevádzalo v medzinárodných recenziách množstvo obdivných adjektív. Ako by ste Inventio opísali?
Je to jednoduché. Táto hudba je presne to, čo radi hráme, od baroka a úprav diel Bacha, Pergolesiho či Bibera cez jazz a veľa prvkov ľudovej a improvizovanej hudby. Obaja sme najskôr skomponovali kostry jednotlivých skladieb ako akési základné kamene a na nich v danom momente tvoríme hudbu a improvizujeme. Neviem, či je to jazz, klasika, world music alebo improvizovaná hudba. Jednoducho hrám hudbu tak, ako to cítim a nazdávam sa, že nie je nijako žánrovo vyhranená. Pokiaľ ide o našu spoluprácu s Marcom, poznáme sa už veľmi dlho, hrali sme spolu v rôznych pozoruhodných projektoch, akými sú napríklad albumy basklarinetistu Michaela Riesslera Tentations d´Abélard alebo Héloise.


Prečo sú na albume Inventio názvy viacerých skladieb v poľštine?
Pretože mám rád Poľsko a poľský jazyk, no najdôležitejším dôvodom je, že moja priateľka je Poľka. (Smiech.)

Študovali ste klasickú hudbu, neskôr ste sa začali venovať ...




viac

Peter Motyčka: Mikoláš Chadima: Alternativa I.

 

Keď som sa pred desaťročím vďaka náhodnému objavu v jednej z verejných knižníc začítal do publikácie Alternativa (pre mňa v tej dobe neznámeho) Mikoláša Chadimu, bol som nadšený autenticitou i existenciou svedectva o dianí na českej hudobnej scéne normalizačných rokov. Saxofonista, gitarista a spevák Mikoláš Chadima (ročník 1952) sa v danom období pohyboval okolo viacerých kapiel alternatívnej scény (The Extempore Band, improvizačné zoskupenie Kilhets) a svoje rozprávanie poňal ako „správu o stave hudby a spoločnosti“ s punkovou drzosťou a priamočiarosťou, vďaka ktorej sa nebojí „vziať do huby“ kohokoľvek z vtedajšej hudobnej scény. Svoje tak dostávajú predstavitelia jazzovej obce (hoci Chadima v začiatkoch navštevoval Jazzovú školu hrou u Karla Velebného a Rudolfa Ticháčka), zástupcovia jazzrockovej a neskôr aj novej vlny (Luboš Andršt, Martin Kratochvíl, Michal Kocáb, nie celkom zaslúžene Jana Koubková), apoštoli undergroundu, o rockových hudobníkoch, ktorí sa „zapredali režimu“, nehovoriac. Autor dokázal pozoruhodným spôsobom vykresliť živorenie hudobníkov v „šedých zónach“, ktorí sa okrem bežných dobových ...

viac

Ľubomír Chalupka: Hold mladých slovenskej hudbe

Ak v nadpise odkazujem na generačnú príslušnosť, musím hneď na úvod vyzdvihnúť charizmu čerstvého štyridsiatnika Lejavu, ktorý nestratil nič z mladíckeho zápalu pri organizovaní akcií v prospech dôležitého zástoja hudby 20. storočia, vrátane diel slovenských skladateľov na škole, kde pôsobí. Hoci ho poznám aj ako inteligentného skladateľa (odchovanca kompozičnej triedy prof. Bokesa), v posledných rokoch sa zameral na kultiváciu svojej druhej profesie, dirigentskej. K zrodu telesa zameraného na hudbu 20. a 21. storočia ho zaiste viedla snaha cibriť vnímavosť mladých interpretov, schopnosť ich vzájomnej komunikácie pri zmocňovaní sa partitúr, zodpovednosť každého člena sláčikového zoskupenia za dokonalé zvládnutie partu – toto všetko si nevyhnutne vyžadovalo komorné obsadenie telesa (15-člennú zostavu mladých hráčov posilnili skúsený huslista Ján Kružliak a violončelista Eugen Prochác).

Hneď prvá skladba koncertu – Suchoňova Serenáda op. 5 zaujala. Priznám sa, že mám radšej originálnu podobu diela pre dychové kvinteto, v ...

viac

Matúš Jakabčic, Eva Šušková, Vladimír Zvara: AD HŽ 10/2016: ARWA – Boris Lenko Works

Matúš Jakabčic:

V mene Hudobného fondu reagujem na recenziu CD ARWA – Boris Lenko Works od Zory Šikrovej, uverejnenú v ostatnom čísle Hudobného života. Autorka hudbe, ktorá sa na CD nachádza, venuje iba cca 25% textu recenzie. Obsah tejto časti recenzie nebudem komentovať, iba jej formu. Spôsob, akým sa autorka vyjadruje na adresu hlavného protagonistu považujem za nepatričný, prekračujúci únosnú mieru, napríklad: „...ide o hudbu na úrovni kaviarenskej improvizácie...“ / „... Andante je štýlovo opäť skôr vhodné k zapálenej cigarete pri červenom svetle...“ / „...ako autor/skladateľ na scéne etablovaný asi ako študent kompozície bez konkrétnej predstavy o svojom profesionálnom hudobnom začlenení.

Cca 58% textu recenzie autorka venuje svojim subjektívnym kritickým úvahám o stave spoločnosti a spôsobe fungovania inštitúcií, najmä Hudobného fondu, napríklad: „...Na tomto mieste sa plynule dostávame z dlhodobo ťažkých a umelecky komplikovaných podmienok stigmatizovanej postkomunistickej krajiny...k ignorácii úlohy profesionálneho manažmentu a dramaturgie, ktorá v ...

viac