Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201709 Hudobný život 09/2017

Spravodajstvo, koncerty, festivaly: Zatvorte oči – otvorte uši – uvidíte, reportáž z kurzu Orffovho Schulwerku v Nitre, O kurzoch Orffovho Schulwerku s jeho organizátormi, S Chovančinou na BBC Proms, Piešťanské reminiscencie 

Nekrológ: Eva Fischerová-Martvoňová (1922–2017) / Dvakrát pre Mariána Vargu

Rozhovor: S Mariánom Vargom o hudbe, klávesniciach a klaviristoch 
Benjamin Bayl: „Ak by som mal pred sebou profesionálny orchester, na 99 % by som robil to isté.“

Music Zoom: Hudba a šport

Hudobné divadlo: Pohľad na sezónu 2016/2017

Zahraničie: Aix-En-Provence / Bayreuth / Bregenz / Bad Wildbad / Český Krumlov

World music: Jarmila Vlčková: „V rámci world music máme čo ponúknuť.“ 

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Martina Krušinská: Zatvorte oči – otvorte uši – uvidíte

Stop. Doteraz bol v texte použitý informačný štýl. Ako účastníčka orffovských kurzov si však uvedomujem, že to, čo by som chcela naozaj zdieľať, je v tomto priestore málo prenosné. Použijem príklad s otázkou: „Kto je podľa vás nevidiaci?“ Možno odpoviete: „Je to človek, ktorý nemôže alebo nechce vidieť.“ Odpoveď sa však dá uchopiť úplne inak: „Zatvorte oči a prežite si na vlastnej koži aspoň na niekoľko minút život nevidiaceho.“ Základný moment v orffovskej praxi sa nezačína výkladom. Začína sa prežívaním. V hudobných aktivitách zostúpi účastník na expresívno-emocionálnu rovinu, v ktorej nie je podstatná kvantita, ale kvalita poznaného. Taktiež sa nebazíruje na dokonalých umeleckých tvaroch z interpretačného hľadiska, rozhodujúce je smerovanie k nim v radostnej spoluhre účastníkov. Je to niečo, čo sa nedá prečítať v napísanom texte, treba to zažiť.

Kurz v Nitre opäť nesklamal. V poradí štvrtý na Slovensku (a celosvetovo dvadsiaty) sa už tradične konal v priebehu druhého júlového týždňa v priestoroch Kňazského seminára sv. Gorazda na Pribinovom námestí. Zišlo sa tu 120 účastníkov z 22 krajín – učiteľov hudby, vychovávateľov, riaditeľov škôl, ...

viac

Vladimír Godár : S Mariánom Vargom o hudbe, klávesniciach a klaviristoch

Keď som rozmýšľal nad témou tohto rozhovoru, napadlo mi, že odkedy ťa poznám, hovorilo sa o tebe ako o legende slovenskej populárnej hudby či skôr rocku. Raz si mi hovoril, že keď ťa nejaký smetiar na ulici uvidel, začal kričať: „Zongora, zongora...“

Áno, išiel som s Maťom Burlasom po ulici a ten smetiar napodobňoval hru na klavíri a kričal na mňa: „Zongora, zongora!“ Maťo na to hovorí, to by mali vidieť naši národní umelci...

No a legendy sú späté so svojimi nástrojmi: Winnetou so striebornou puškou, Old Shatterhand s opakovačkou, tebe patrí klaviatúra. Takže ako dnešnú tému by som navrhol klávesy, klaviatúru, klavír... K samotnej hudbe si sa dostal cez klávesnicu. Kde si sa dostal ku klavíru?

Zrejme patrilo k bontónu dobrej rodiny mať klavír. Moji starí rodičia boli učitelia a oni ten náš klavír kúpili, bolo to presne v roku 1937. Bývali sme spolu s nimi, adepti sme boli dvaja – ja a moja sestra Zuza, ktorá tiež chodila na klavír, ale ju potom, našťastie, vyhodili, nemohol som to zniesť, ako hrá. Museli sme sa pri tom klavíri striedať a rodičia nakoniec usúdili, že ja som väčší talent, a myslím si, že ona bola nakoniec ...

viac

Robert Kolář: Benjamin Bayl: „Ak by som mal pred sebou profesionálny orchester, na 99 % by som robil to isté.“

Prvá vec, ktorú ste bezprostredne po príchode do Nitry urobili počas skúšky Beethovenovej Pastorálnej s dychovými nástrojmi, bolo oddelenie trombónov a pikoly od zvyšku orchestra. Aké boli dôvody pre takúto zvláštnosť v rozsadení?

Vychádza to zo špecifického charakteru diela. Tieto tri nástroje majú špeciálnu úlohu, nastupujú až vo štvrtej časti, keď prichádza búrka, a chcel som, aby boli priestorovo oddelené. Nedáva mi totiž príliš veľký zmysel, aby pikola sedela pri ostatných drevených nástrojoch a trombóny pri trúbkach. Je to možno neobvyklý nápad, no partitúra si ho žiada, aj keď nie doslovne. Z hudobného hľadiska je zjavné, že táto „bunka“ predstavuje niečo osobitné.

Použitie pikoly má jasne ilustratívny význam. Funkcia trombónov v tejto symfónii je však oveľa menej zjavná. Ich nástup možno – na rozdiel od Piatej symfónie, kde ich Beethoven tiež použil v štvrtej časti – pri počúvaní bez partitúry ľahko prehliadnuť.

To je pravda, no myslím si, že ani v Piatej ich prítomnosť nie je omnoho postrehnuteľnejšia. A ak sú posadené pri ostatných plechových nástrojoch, stanú sa ešte nenápadnejšími. No viacerí dirigenti ich ...

viac

Peter Katina: music zoom - Hudba a šport

Richard Strauss, Leonard Bernstein i John Williams vytvorili olympijské hymny, hoci tá Straussova je poznamenaná kontroverziou, keďže bola určená pre olympijské hry v nacistickom Nemecku v roku 1936. Edward Elgar napísal dielo He Banged the Leather for Goal v roku 1898, skladba sa však dočkala premiéry až v roku 2010. Elgar ako fanúšik tímu Wolverhampton Wanderers často chodil na zápasy a názov skladby je citátom z novinového článku, išlo o akési zhudobnenie športovej reportáže. Bohuslav Martinů napísal v roku 1924 dielo Half-Time (Polčas). Michael Nyman, fanúšik tímu Queens Park Rangers, vytvoril skladbu After Extra Time (Po predĺžení) a je tiež autorom diela Beckham Crosses. James MacMillan, ktorý zase fandí tímu Celtic Glasgow, skomponoval v roku 1998 skladbu The Beserking. Fanúšik Arsenalu Mark-Anthony Turnage využil štadiónový spev v orchestrálnom diele Momentum. A názov Symfónia č. 5 „Galatasaray“ (2005) od Kamrana Inceho azda hovorí sám za seba. Fascinujúcou je aj séria raných skladieb amerického experimentátora Johna Zorna s názvami Pólo, Lukostreľba, Curling, Hokej, Šerm a Lacrosse, ktoré zaradil do zbierky Parachute Years a časť z nich nedávno vyšla na albume s ...

viac

Michaela Mojžišová, Robert Bayer, Vladimír Blaho, Jozef Červenka, Mária Glocková, Vladimíra Kmečová, Rudolf Leška, Pavel Unger, Lýdia Urbančíková: Pohľad na sezónu 2016/2017

Čo považujete za najväčší prínos / najvýraznejšie pozitívum sezóny?

Robert Bayer: Opera SND má za sebou sezónu, v ktorej sa jej dramaturgia odvážila nielen hudobne, ale aj produkčne vykročiť za horizont zabehnutých organizačných procesov a inštitucionálnych štruktúr. Okrem Židovky Fromentala Halévyho v pôsobivom hudobnom naštudovaní Roberta Jindru, ktorú slovenskému publiku prerozprával v dramaturgicky silnej režijnej poetike už stály hosť Opery SND Peter Konwitschny, to bola najmä novodobá premiéra Vivaldiho Arsildy, ktorá zaujala vysokou profesionalitou a originalitou umeleckých aj organizačných zložiek divadla. Nielen voľba barokovej dramma per musica, ktorá je v Opere SND príliš málo zastúpená, ale hlavne jej inscenácia v réžii Davida Radoka, šikovne interpretujúca estetiku a dramaturgiu barokovej opery vo vysoko erudovanom historicky poučenom naštudovaní Václava Luksa a s medzinárodným prominentným speváckym obsadením ukázali, aká dôležitá je v prevádzke moderného operného divadla synergia viažuca jednotlivé hudobno-dramatické i produkčné zložky inscenácie. Nezanedbateľný je pritom dramaturgický rámec Dní starej hudby, ktorý ...

viac

Zuzana Martináková: Ivan Parík: Solo Sonatas / Quasars Ensemble

Hudobný fond vydal v roku 2016 ďalší zaujímavý titul – autorské CD významného slovenského skladateľa Ivana Paríka (1936 – 2005), ktorý patril k senzitívnym a lyrickým tvorcom so zmyslom pre krásu a jej detaily, pre cit, spravodlivosť a vnímanie duchovných hodnôt. Nahrávku tvoria výlučne Paríkove sonáty pre sólové nástroje, ktoré reprezentujú jednu z dôležitých etáp jeho tvorby. Názvy diel nemajú evokovať sonátu, ako ju poznáme z obdobia klasicizmu, ale odkazujú na staršie použitie slova – canzona da sonar, dôležitú inštrumentálnu formu (vyvinula sa z piesne) z konca 16. a začiatku 17. storočia.

Skladateľovým cieľom v sonátach bolo maximálne možné využitie výrazových a farebných možností jednotlivých sólových nástrojov (flauta, 1962; klavír, 1966; violončelo, 1967; husle, 1971; Sonáta-kánon pre violončelo a magnetofónový pás, 1971 – 5-hlasný kánon tematicky zhodný s violončelovou sonátou; hoboj, 1973; klarinet, 1974; fagot, 1975; trúbka, 1975; viola, 1983). Tieto diela odrážajú Paríkov osobitý rukopis, ktorý sa v podstate vykryštalizoval už počas vysokoškolských štúdií na VŠMU v Bratislave a v priebehu jeho celoživotnej skladateľskej dráhy nepodľahol výraznejším zmenám. ...

viac