Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201705 Hudobný život 05/2017

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Fascinujúci „céčkár“ Javier Camarena, GRAND PRIX SVETOZÁRA STRAČINU 2017, Slovenskí hudobníci v Etiópii, Stratené Markove pašie J. S. Bacha

Rozhovor
Jerusalem Quartet: Hudba, z ktorej cítiť vieru v človeka 
James Judd: „Voči profesii orchestrálneho hudobníka mám mimoriadny rešpekt.“

Skladateľ mesiaca
Paweł Szymański (1954)

Hudobné divadlo
Komorná grand opéra

Jazz
Olavi Louhivuori – jazz, sauna a dobrý pocit

 

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Miroslava Záhumenská: Grand Prix Svetozára Stračinu 2017

Grand Prix Svetozára Stračinu ponúkla už po ôsmykrát vo svojej novodobej histórii tradičnú hudbu v najrôznejších podobách. Súťažné bienále nahrávok folklórnej hudby patrí medzi najprestížnejšie podujatia, ktoré sa konajú na pôde Slovenského rozhlasu ako hlavného organizátora a zastrešuje ho Európska vysielacia únia (EBU), združujúca nielen verejnoprávne rozhlasové stanice v Európe, ale i ďalšie pridružené a partnerské štruktúry v Ázii či Amerike. Práve preto sa v rámci súťažných odposluchov mohli objaviť aj nahrávky z Číny, Vietnamu či Indie. Počtom prihlásených nahrávok sa aktuálny ročník nezaradil medzi najsilnejšie, napriek tomu mu však nebolo možné uprieť pestrosť a šírku, akými rozhlasové stanice pristupujú k spracovaniu folklórneho materiálu: od štylizácií, v ktorých je tradičný hudobný motív spracovaný akoby na pozadí autorských či interpretačných umeleckých ambícií až po autentické snímky. Prestíž, tradícia, autenticita a v neposlednom rade aj vkus sú atribútmi, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu už pri samotnom nahlasovaní súťažných nahrávok. Tento rok si ich mohli návštevníci, prichádzajúci profesijne či z osobného záujmu, vypočuť na verejných súťažných odposluchoch ...

viac

Stanislav Tichý: Stratené Markove pašie J. S. Bacha

Najslávnejší kantor kostola sv. Tomáša v Lipsku skomponoval podľa nekrológu a životopisu od Johanna Nikolausa Forkela (1802) päť pašií, kompletné sa však zachovali len dvoje: BWV 245 podľa Jánovho evanjelia (1. verzia z roku 1724) a BWV 244 podľa Matúšovho evanjelia (1. verzia z roku 1729). O zvyšných troch pašiových kompozíciách vieme nasledovné: patrí medzi ne pôvodná jednozborová verzia Matúšových pašií uvedená v inventári knižnice Bachovho syna Carla Philippa Emanuela Bacha (až neskôr J. S. Bach dielo prepracoval do podoby s dvomi zbormi a dvomi inštrumentálnymi ansámblami), ďalej Lukášove pašie BWV 246, ktoré však odborníci v súčasnosti pokladajú za Bachovu rukopisnú kópiu diela jeho nám dnes neznámeho súčasníka. Tretím dielom sú Markove pašie BWV 247, ktoré boli v lipskom Thomaskirche pravdepodobne po prvýkrát uvedené na Veľký piatok 23. 3. 1731. Rukopis, ktorý bol v roku 1764 propagovaný lipským vydavateľom J. G. Breitkopfom, sa nezachoval a jeho jediná známa kópia z 19. storočia od F. Hausera podľa svedectiev zhorela v roku 1945 pri bombardovaní. Zachovalo sa však tlačené libreto pašií od Bachovho spolupracovníka Picandera (1700–1764), ktorého vlastné meno bolo ...

viac

Adrian Rajter: James Judd: Voči profesii orchestrálneho hudobníka mám mimoriadny rešpekt

Skôr, ako sa zameriame na vašu profesionálnu činnosť a pôsobenie v Slovenskej filharmónii, dovolíte krátky exkurz do vášho osobného príbehu?

Rodiskom i miestom, kde som vyrastal, bolo čarovné mestečko Hartford s 25-tisíc obyvateľmi, krajské mesto v grófstve Hartfordshire. Moje prvé spomienky na hudbu, zrejme veľmi dôležité, hoci vtedy som si to samozrejme neuvedomoval, sú spojené s počúvaním spevu členov našej rodiny v malom cirkevnom zbore, ktorý navštevovali. Do chrámového organa som sa zamiloval a okamžite som sa chcel na ňom naučiť hrať. Moji rodičia však správne trvali na tom, že najskôr príde na rad klavír.

Zrejme ste teda boli počas celého detstva obklopený hudbou...

V Hartforde je nielen množstvo chrámov, organov, existovalo tam tiež viacero speváckych zborov a amatérska zborová spoločnosť, ktorá uvádzala veľké diela. V meste bola aj operná spoločnosť, amatérsky orchester a v štátnej škole, ktorú som navštevoval, sa každý deň konalo zhromaždenie so spevom, sprevádzané malým organom. Hudba bola úplne všade. Pri spätnom pohľade sa mi zdá, akoby polovica populácie bola zapojená do amatérskeho muzicírovania. Už ako ...

viac

Adrián Demoč: Paweł Szymański (1954)

V tieni „poľskej školy“

Mladí poľskí skladatelia sa v tomto období formovali najmä pod vplyvom dvoch výrazných skladateľských osobností a zároveň pedagógov kompozície: Henryka Mikołaja Góreckého v Katoviciach (čiastočne vo Vroclave) a Włodzimierza Kotońského vo Varšave. Oproti Góreckého odchovancom je hudba mladých varšavských skladateľov vo väčšine prípadov podstatne odlišná od hudby ich učiteľa. Títo autori vstrebávali vplyvy vtedajšej súčasnej hudby zo zahraničia, najmä z „východnej“ polyštylistiky (Schnittke, Pärt) a „západného“ minimalizmu (amerického aj ostrejšieho „európskeho“, zosobneného Louisom Andriessenom). Medzi najznámejších žiakov Kotońského patrili okrem Pawła Szymańského dnes významné osobnosti poľskej hudby, ako napr. Krzysztof Knittel či Paweł Mykietyn.

Paweł Szymański (narodený v roku 1954 vo Varšave) je nepochybne najvýraznejšou skladateľskou osobnosťou svojej (dnes už „staršej strednej“) generácie. Oproti Knittelovi či Mikietynovi nie je činný ako pedagóg, no ani ako interpret či organizátor hudobných podujatí. Jeho osoba je zahalená rúškom tajomstva, je známy svojou odlúčenosťou od verejného života a samotárstvom. Napriek ...

viac

Peter Motyčka: Olavi Louhivuori

Ako si na pôde Oddarrangu dospel k nie celkom obvyklej kombinácii trombónu s violončelom, gitarou, basgitarou a bicími nástrojmi? Mal si pri vzniku kapely predstavu farebnosti týchto nástrojov alebo skôr konkrétnych spoluhráčov?

Keď som pred štrnástimi rokmi premýšľal o kapele, nemal som celkom ujasnenú koncepciu, no vedel som, že v nej musím mať trombón a violončelo. Krátko predtým mi v hlave zaznelo spojenie týchto nástrojov a farebnosť i možnosti tejto kombinácie ma úplne pobláznili. Nebolo cesty späť. Avšak to, čo Oddarrang priniesol, prevýšilo moje očakávania. Tento inštrumentár poskytuje pozoruhodne temné a melancholické plochy, prostredníctvom zadržiavaných tónov môžeme stupňovať napätie i atmosféru.

Prekvapuje ma váš prístup k hudbe. Oproti striktnejším a často tradíciou zviazaným jazzmanom v stredoeurópskom regióne predstavuje Oddarrang omnoho otvorenejšiu platformu.

Neviem, či by som našu hudbu priamo nazval otvorenou. Hoci nepoviem nič originálne, ale pre mňa je prvoradý dobrý pocit a ten pri našej hudbe mám. Nezamýšľam sa príliš nad tým, či v prejave Oddarrangu cítiť vplyvy toho či onoho, alebo či to ešte ...

viac

Zuzana Székelyová: Karol Samuelčík - Albéniz, Bach, Asencio

Karol Samuelčík je medzi gitaristami známym menom. Ide o nádejného mladého interpreta, študenta doktorandského štúdia na VŠMU a aktívneho umelca koncertujúceho nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Album, obsahujúci diela Isaaca Albéniza, Johanna
Sebastiana Bacha a Vicenta Asencia, je jeho debutom. Keďže nahrávka vznikla vo Dvorane VŠMU, ktorá pre gitarovú hru disponuje veľmi dobrou akustikou, nádejala som sa, že kvalita zvukového záznamu bude lepšia ako pri väčšine slovenských gitarových nahrávok. Žiadne prekvapenie sa však nekonalo a zostala som sklamaná. 

Prvá časť CD je venovaná dielam Isaaca Albéniza, ktorý je medzi gitaristami veľmi obľúbený. Sám síce pre gitaru nepísal, no jeho klavírne kompozície sú pre tento nástroj často upravované. Recuerdos de Viaje (Rumores de la caleta, En la playa, Puerta de Tierra, En la Alhambra) a Suite española (Cádiza Cuba), ktoré si interpret zvolil, sú typickou ukážkou farebnosti a temperamentu charakteristických pre španielsku hudbu. V podaní Karola Samuelčíka Albénizova hudba vyznievala na môj vkus priveľmi
akademicky. Keď vezmeme do úvahy, že je táto tvorba ovplyvnená folklórom, je pre mňa ideálnou ...


viac