Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
20160708 Hudobný život 07-08/2016

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
VENI ACADEMY: letná akadémia v Kulturparku, Roman Rychlo (1921–2016), Konvergencie v Košiciach: Šostakovič 110, Dni starej hudby 2016: Epochy kráľov, Nørwegian Days  

Rozhovory
Juraj Valčuha: „Publikum nezaujíma, odkiaľ som.”
Eldbjørg Hemsing: „Tá najdôležitejšia vec je nájsť cestu ku komunikácii.” 
Vladimír Godár: známy-(ne)známy


Fotoreportáž
Noc hudby 2016
 
Mimo hlavného prúdu
Jacques Kustod – Andrej Kabal, Kabal, Zelený Antoin, Andrej Andrejevič Andrej a tí ostatní

Preklad
Poste restante IV. – Rozhovory so súčasnými skladateľmi: O Galine Ustvoľskej – nedokončený rozhovor s Georgijom Dorochovom

Esej
Tvorivý odkaz Ivana Paríka, Dušana Martinčeka a Ladislava Kupkoviča

Seriál
Nahrávanie folklóru na území Slovenska XV: Fonografický archív ČAVU – Josef Chlumský

História
Klavirista Vášu Příhodu – Michal Knechtsberger/Michal Karin


Hudobné divadlo
Eurokontext.sk 2016

Zahraničie
Kroměříž: Súčasná slovenská hudba na FORFESTe

Cena: 2.92 Eur (88.00 Sk)
Počet strán: 60  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
Zora Šikrová: Martin Adámek členom súboru Ensemble intercontemporain

Klarinetista Martin Adámek, ktorého sme predstavili v rámci rubriky Miniprofil v novembrovom čísle Hudobného života, v júni úspešne prešiel konkurzom na miesto klarinetistu do parížskeho súboru Ensemble intercontemporain. Ansámbel si od svojho založenia Pierrom Boulezom v roku 1976 vybudoval celosvetovú reputáciu v interpretácii hudby 20. a 21. storočia. Je zložený z mimoriadne prísneho výberu 31 „koncertných sólistov“, ktorí sa počas svojej kariéry vyprofilovali na popredných interpretov súčasnej hudby, a súbor tak prostredníctvom realizácie širokej škály projektov výrazne podmieňuje vývoj niektorých najdynamickejších oblastí hudby.

Z dôvodu odchodu do dôchodku sa uvoľnilo miesto po klarinetistovi Alainovi Damiensovi, jednej z elitných interpretačných osobností 20. storočia. V ansámbli pôsobil od roku 1977, uviedol množstvo premiér, boli mu venované aj sólové party skladieb Pierra Bouleza či Elliotta Cartera, a v jeho bohatej diskografii možno nájsť nahrávky všetkých závažných diel klarinetovej literatúry. Na jeho miesto nastúpi len 19-ročný Martin, ktorý je laureátom niekoľkých medzinárodných interpretačných súťaží, má už za sebou pôsobenie ...

viac

Adrian Rajter: Ladislav Kupkovič (17. 3. 1936 Bratislava – 15. 6. 2016 Haste, Nemecko)

S tvorbou majstra Ladislava Kupkoviča som sa po prvý raz stretol v polovici 80. rokov minulého storočia v „albrechtovskom dome“ na Kapitulskej ulici č. 1, kde sa u prof. Jána Albrechta pravidelne každú stredu dopoludnia stretávali mladí adepti dirigovania, kompozície a hudobnej teórie. Súčasťou týchto nezabudnuteľných stretnutí boli neraz náročné hudobné kvízy, a pamätám si veľmi presne, akí sme boli prekvapení, keď vyšlo najavo, že autorom neznámeho klavírneho kvarteta v štýle klasických majstrov, ktoré sme si s veľkým pôžitkom vypočuli, je súčasný autor, pochádzajúci z Bratislavy, pôsobiaci v Nemecku: Ladislav Kupkovič. Prekvapenie bolo tým väčšie, že Kupkovičovo meno bolo pre nás dovtedy iba pojmom spájaným s radikálnou avantgardou 60. rokov a súborom Hudba dneška.
Náš záujem o Ladislava Kupkoviča rástol aj vďaka skutočnosti, že jeho tvorba – vzhľadom na jeho emigráciu do Západného Nemecka – bola vo vtedajšom socialistickom Československu zakázaná. Keď sme počúvali jeho diela u prof. Albrechta alebo doma z mnohonásobne kopírovaných magnetofónových kaziet, ako čerství vysokoškolskí alebo univerzitní študenti sme sa možno cítili trochu ako disidenti. Kompozičný jazyk ...

viac

Oľga Smetanová: Juraj Valčuha: „Publikum nezaujíma, odkiaľ som.”

Súdiac podľa potlesku po každej časti Beethovenovej Deviatej ste do Slovenskej filharmónie pritiahli nové publikum. Óda na radosť sa stala hymnou Európy, čo k existujúcej symbolike a množstvu interpretácií, ktoré toto majstrovské dielo sprevádzajú, pridáva ďalšiu vrstvu. Aká bola vaša cesta k tejto ikonickej skladbe?
Beethovenove diela a hlavne jeho symfónie patria v hudobnom repertoári k najhranejším. Ich interpretácia sa menila a existuje nespočetné množstvo nahrávok, ktoré tieto zmeny dokumentujú. Od Nikischa cez Furtwänglera po súčasnejšie nahrávky, vracajúce sa k pôvodným tempám, s ktorými prišli špecialisti na starú hudbu Harnoncourt, Gardiner a ďalší. Keď počúvam nahrávku Furtwänglera z roku 1942, tretia časť je prakticky dvojnásobne pomalšia ako Beethovenom predpísané tempo a tiež ako nahrávky z posledných rokov na dobových alebo súčasných nástrojoch. Môžem sa nimi inšpirovať, ale isté rozhodnutia musím nakoniec urobiť sám. K údajom Beethovenovho metronónu sa dnes vracajú aj dirigenti veľkých orchestrov, napríklad Richardo Chailly, ktorý nahral tento symfonický komplet s Gewandhaus Orchestrom. Zároveň oslovil niekoľkých skladateľov, aby napísali ...

viac

Markéta Štefková: Eldbjorg Hemsing: „Tá najdôležitejšia vec je nájsť cestu ku komunikácii.“

Váš životopis sa začína ako rozprávka. Ako malé dievčatko vás predstavili nórskemu kráľovi a odvtedy pre neho hrávate pri štátnych návštevách. Pamätáte si svoje prvé vystúpenie?
Áno, spomínam si na to veľmi dobre. Bolo to v Národnom divadle v Osle pri príležitosti Dňa nórskej ústavy 17. mája. Mala som vtedy päť a pol roka a na môj prvý oficiálny koncert som sa pripravovala celý rok. Cvičiť na husliach nebolo také ťažké, náročnejšie bolo naučiť sa zdvorilo klaňať v súlade s etiketou. Ľudí v publiku som nevidela, pretože tam bola absolútna tma, no cítila som ich energiu na rozžiarenom pódiu. Bol to silný zážitok.

 Spolu so staršou sestrou Ragnhild, tiež vynikajúcou huslistkou, hráte nielen na klasických, ale aj na hardangerských husliach.
Pochádzame z oblasti Valdres, kde sú veľmi silné ľudové hudobné tradície. Naša mama je tiež huslistka a hráčka na hardangerských husliach, takže sme vyrastali s obomi nástrojmi. Mama nám predohrávala na hardangerských husliach a my sme po nej opakovali. Sme predovšetkým klasické huslistky, no ide o takú fascinujúcu tradíciu, že v nej jednoducho musíme pokračovať. Je dôležité ...



viac

Melánia Puškášová: Vladimír Godár: známy-(ne)známy

 Tvojmu mysleniu je blízke uvažovanie v širších kontextoch, ktoré pomáha objaviť nečakané súvislosti a narúša pokojnú hladinu stereotypov. Čo u teba tento spôsob myslenia formovalo?
Český básnik Miroslav Holub povedal, že vedomie človeka formuje prvá veľká spoločenská trauma, ktorú zažije. V našich súradniciach ju v 20. storočí predstavovali 1. svetová vojna, rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československej republiky, Mníchovská dohoda, vznik Slovenskej republiky, rasové zákony, 2. svetová vojna, obnovenie Československej republiky, Benešove dekréty, Víťazný február a následné znárodňovanie, Pražská jar a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy, normalizácia a reálny socializmus, štátny prevrat v novembri 1989, rozpad Česko-slovenskej republiky, vznik Slovenskej republiky. Vždy išlo o štátno-politické zmeny spojené s plošnými presunmi majetku a imperatívom „opľuj si vlastnú minulosť“. Životnosť nového systému bola nanajvýš dve desaťročia.

To, k čomu pri zmene dochádzalo, vieme dnes aj vďaka vojne v Perzskom zálive pomenovať ako posttraumatický syndróm. Spoločným menovateľom turbulencií nášho priestoru bol posttraumatický syndróm, ...


viac

Jakub Juhás: Jacques Kustod

Ako a kde sa zrodil Jacques Kustod?
Všetko sa začalo v momente, keď som sa vrátil z dlhšieho pobytu v Anglicku, kde som pracoval tri mesiace a za ten čas som si bol schopný našetriť na počítač. Elektronickej hudbe som sa začal venovať aj z dôvodu neschopnosti nájsť v Leviciach ľudí, s ktorými by som mohol hrať v skupine, vyhovujúcej mojim požiadavkám. Prvý hudobný projekt Pattern Recognition, s názvom odkazujúcim na knihu Williama Gibsona, bol do veľkej miery ovplyvnený prvou vlnou industriálnych skupín ako Cabaret Voltaire, Throbbing Gristle či SPK. Neskôr som sa presťahoval do Brna, kde som sa napojil na ľudí okolo kolektívu  Chernobyl, a približne vtedy som pocítil, že sa začínam vzďaľovať od pôvodnej myšlienky projektu.

Zmena miesta, atmosféra Brna, osobnostná kríza a množstvo vypočutého krautrocku, to všetko definovalo neskorší Kustodov zvuk. Z dnešného pohľadu to bola akási zvuková hommage krautrocku, spojený s myšlienkou samotného eskapizmu. Prvé EP First Year vydal v roku 2011 label Chernobyl Music, kriticky ho podporila platforma Easterndaze, vďaka ktorej sa dostali skladby, určené najskôr len pre osobnú potrebu, na verejnosť. Jacques ...


viac

Dmitrij Baviľskij (preklad): Poste restante IV. Rozhovory so súčasnými skladateľmi

[Georgij Dorochov:] Ustvoľskaja je typický skladateľ-outsider, ktorého nemožno zasadiť do rámca dejinnej sústavy. Všeobecne sa o nej hovorí ako o skladateľke, ktorá nekompromisne išla proti systému. Proti tomu nemožno nič namietať. Predsa však bola produktom systému, voči ktorému nedobrovoľne ‒ a snáď aj proti svojej prirodzenosti ‒ stála v opozícii. Prečo proti prirodzenosti? Pokúsim sa to vysvetliť.
Ustvoľskaja bola jedným z najlepších žiakov Šostakoviča. Patrila k najperspektívnejším sovietskym skladateľom. Do konca 50. rokov minulého storočia ju pomerne často hrávali, pričom hrávali veľmi socrealistické veci, napríklad Športovú suitu a dve symfonické poémy. V názvoch ani v obsahu nie je nič protisovietske. No čoskoro zmizla v tieni. Prečo? Nikdy nedávala na známosť svoje politické názory. Podobne tiež skrývala svoje náboženské presvedčenie, tak, ako aj iní sovietski skladatelia ‒ tým, že nepublikovala pôvodné názvy diel.

V tomto zmysle sa Ustvoľskaja užitočne odlíšila od svojho krymského kolegu Alemdara Karmanova, ktorý sa v snahe predať svoje diela Minkuľtu (sovietskemu ministerstvu kultúry, pozn. red.) neostýchal zameniť religiózne tituly za ...


viac

Ľubomír Chalupka: Tvorivý odkaz Ivana Paríka, Dušana Martinčeka a Ladislava Kupkoviča ako inšpirácia pre identifikáciu podobností a odlišností v slovenskej hudbe

Po zverejnení rozhovoru však prišla smutná správa o odchode tohto hudobníka (17. 3. 1936 – 15. 6. 2016). Priradil sa tak k svojim vrstovníkom, spolužiakom a priateľom – Ivanovi Paríkovi (17. 8. 1936 – 2. 3. 2005) a Dušanovi Martinčekovi (19. 6. 1936 – 30. 8. 2006). Naskytá sa príležitosť na reflexiu uzavretého diela tejto trojice, možnosť hľadať v ich individuálnej profilácii vystuženej konkrétnymi kompozíciami črty zhody, podobnosti, paralely, ale aj odlišnosti. Ukladanie tvorivých výsledkov do pamäti slovenskej hudobnej kultúry je povinnou súčasťou nielen elementárnej úcty, ale aj nachádzania ich zmyslu a významu. Každý z menovanej trojice prispel „svojím dielom“ do slovenskej hudby nedávnej minulosti, dopomohol k jej rozmanitosti, zodpovedal za jej vývojovú zvrásnenosť a prezentoval jej meno nielen doma, ale aj za hranicami.
   
Východiská
Všetci traja začínali podnikať prvé kroky na ceste k budúcej skladateľskej profesii približne v rovnakom čase, na rovnakom mieste a vzdelávacom prostredí – v  triedach bratislavského konzervatória. Ivan Parík začal študovať kompozíciu u Andreja Očenáša a dirigovanie u Kornela Schimpla, Dušan Martinček sa ...


viac

Marián Minárik: Nahrávanie folklóru na území Slovenska XV

Vznik archívu
Fonografický a gramofonický archiv České akademie věd a umění začal pracovať 31. 10. 1928, keď bola v akadémii zvolená štvorčlenná komisia (Otokar Fischer, Jiří Horák, Josef Chlumský a Josef Zubatý). Vieme, že prof. Zubatý sa už v roku 1910 zaujímal o možnosti nahrávania českých nárečí a v čase vzniku komisie bol zasa Josef Chlumský najaktívnejším organizátorom nahrávania, teda najmä jeho organizačného a technického zabezpečenia. Dá sa predpokladať, že prvú verziu návrhu postupu pri budovaní fonografického archívu spracoval Chlumský. Ako iné svetové archívy fonogramov, aj fonoarchív ČAVU bol najprv koncipovaný na zbieranie nárečí. Komisia našťastie včas rozhodla, že pôvodný program akadémie rozšíri „na všechny zajímavé a cenné věci z řeči a zpěvu našeho národa“ (CHLUMSKÝ 1930, s. 190-191). Presný program mali zostaviť príslušné odbory ČAVU v spolupráci s členmi fonografickej komisie, ktorá mala o postupe prác referovať na každej schôdzi akadémie. Rozhodlo sa, že nahrávanie väčšieho rozsahu sa objedná vo firme Pathé, s ktorou sa bude rokovať prostredníctvom riaditeľa parížskeho fonografického archívu prof. Huberta Pernota.
Organizovanie ...

viac

Agata Schindler: Klavirista Vášu Příhodu

S menom Michal Knechtsberger som sa stretla znova až po vyše troch desaťročiach, po roku 2000, keď som sa zaoberala peripetiami slovenskej hudby počas Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945. Paralelne som študovala dobovú dennú tlač a hľadala rôzne pramene v archívoch. Michal Knechtsberger sa mi javil ako počas nacizmu preferovaná a dôležitá osobnosť, ako vizitka nemecko-slovenskej hudobnej kultúry. Bol aktívnym členom nemeckej sekcie Hudobnej komory v Bratislave, založenej ako zrkadlový obraz reakčnej Ríšskej hudobnej komory v Berlíne. Ako klavirista (i ako komorný partner jeho manželky, klaviristky Eleny Knechtsbergerovej, rodenej Smidžárovej) reprezentoval slovenské hudobné umenie mimoriadne úspešne doma i za hranicami Slovenska. S veľkým úspechom koncertoval počas Slovenského štátu ako jeho reprezentant v zahraničí s viacerými komornými združeniami, v ktorých pôsobili napríklad huslista Tibor Gašparek alebo violončelista Eduard Polák. Po roku 2000 som narazila na meno Michal Karin, a to v súvislosti, ktorá akosi nekorešpondovala s tým, čo som práve vybádala o pôsobení tej istej osoby v rokoch 1939 až 1945 v Bratislave pod menom Knechtsberger.

Autori Richard Newman ...

viac

viacerí autori: Eurokontext.sk 2016

Keď v roku 2004 prišiel riaditeľ SND Marián Chudovský s myšlienkou Medzinárodného festivalu hudobného divadla, znamenalo to ďalší krok k spestreniu ponuky inscenačných poetík, aj k otvoreniu diskurzu o opernom divadle v dovtedy značne uzavretej, divadelne konzervatívnej národnej scéne. So zmenou vedenia sa tradícia bienálne usporadúvanej prehliadky po dvoch ročníkoch prerušila. Chudovského návrat na post generálneho riaditeľa (2012) znamenal vzkriesenie festivalu pod novým názvom Eurokontext.sk.
Modifikovaná štruktúra podujatia odráža trojsúborové usporiadanie SND: po skúšobnom „nultom“ ročníku 2014, keď sa o festivalové večery podelili činohra, opera i balet, a po vlaňajšom činohernom ročníku 2015 sa na sklonku uplynulej sezóny na javiskách SND opäť predstavili hudobno-divadelné súbory. V opernej časti bol pomer hosťujúcich inscenácií a predstavení domáceho SND päť ku piatim, v tanečnej časti tri ku dvom. Žánrové ozvláštnenie programu priniesla pantomíma Harlequin Restor‘d! – dojemné stretnutie Milana Sládka s novoobjaveným barokovým hudobným dielom Richarda Charkeho z roku 1730.
Usporiadatelia festivalu mali dnes ťažšiu pozíciu než na začiatku milénia. Internet ...

viac

Jozef Červenka: Adriana Kučerová - Songs

Agentúra Viva Musica!, ktorá sa etablovala v oblasti organizovania známeho letného festivalu, rozšírila približne pred dvomi rokmi svoje aktivity aj do vydavateľskej oblasti. Pozornosť zamerala na mladšiu generáciu slovenských operných spevákov, ktorí úspešne pôsobia v zahraničí, no pritom udržiavajú aj kontakt s domácim publikom. Vo Viva Musica! Records postupne vyšli piesňové albumy Pavla Bršlíka, Jany Kurucovej a Štefana Kocána. Najnovším prírastkom je recitál Adriany Kučerovej, ktorú na klavíri sprevádza Róbert Pechanec. Sopranistka si na album s vynikajúcou dramaturgiou zvolila piesňový repertoár, ktorý jej je mimoriadne blízky. Všetky skladby sú úpravami slovenských ľudových piesní. Bartók a Janáček vo svojej koncepcii smerujú k hľadaniu koreňov starých piesní; Martinů a Suchoň inklinujú skôr k prostému zápisu originálu a jeho „umeleckej“ úprave, ktorá má však sklon k istej salónnosti. Adriane Kučerovej sa oba skladateľské prístupy podarilo interpretáciou zjednotiť do jednej nálady. Výsledok nepôsobí monotónne, znie príjemne, kompaktne. Pritom Kučerová nie je vyslovene piesňovou špecialistkou, čo cítiť najmä v artikulácii a frázovaní. Speváčka folklór štylizuje do ...

viac

Peter Zagar: Johannes Brahms - Sonáty pre husle a klavír

Máloktorému skladateľovi sa podarilo vyjadriť kvintesenciu komornej hudby tak ako Brahmsovi. Hovorí sa, že ducha Brahmsovej hudby treba hľadať v jeho komornej hudbe (čo nijako nezmenšuje hodnotu jeho symfónií, koncertov či orchestrálnych diel so zborom). Táto výrazná postava 2. polovice 19. storočia prispela do tých najrôznejších „disciplín“ komorného muzicírovania, venujúc tradičnej kombinácii husle – klavír tri opusy. Tie sú skúšobným kameňom každého huslistu, ašpirujúceho na komornú hru. Jedným dychom treba dodať, že to isté platí aj pre klaviristov – pre nich sú Brahmsove klavírne party v komorných obsadeniach rovnocenné s jeho sólovými skladbami pre klavír. Zohrané duo popredných slovenských inštrumentalistov Paľa – Fanzowitz urobilo prirodzený krok, keď si vytýčilo cieľ zdolať toto výsostné územie tzv. absolútnej hudby, kde niet nič iného len dialóg dvoch bytostí. Nič sa tu neznázorňuje, neevokuje, neilustruje, niet tu odkazov na prírodu, dejiny, minulosť, budúcnosť, je tu „iba“ spoločná kontemplácia, vzájomné vnímanie, pocit slobody, ale i poskytnutie slobody tomu druhému.

V tej čistote absolútnej hudby sa potom akosi zrkadlia životy, ktoré žijeme. Prívlastky si ...

viac

Agata Schindler: Hugo Kauder Trio

Hugo Kauder Trio v zložení Ivan Danko (hoboj), Róbert Lakatoš (viola) a Ladislav Fanzowitz (klavír) vydalo už svoj druhý album. Názov súboru, vychádzajúci z mena zabudnutého nemeckého skladateľa Huga Kaudera, dáva tušiť, že aj na tomto CD pôjde o neznámych autorov alebo prinajmenšom o málo známe diela. Traja disponovaní hudobníci ponúkajú šesť titulov, z toho tri z obdobia romantizmu. Ignaz Lachner (1801, Rain–1895, Hannover) pôsobil v metropolách ako Mníchov, Viedeň, Stuttgart, Hamburg či Frankfurt nad Mohanom. Popri koncertnej činnosti bol aj plodným skladateľom ovplyvneným Beethovenovým a Schubertovým hudobným dedičstvom. Grand Trio op. 102 je jednou z jeho posledných skladieb (piatym zo šiestich Lachnerových klavírnych trií) a dôkazom jeho majstrovstva. Robert Schumann, všestranný inovátor v rôznych oblastiach hudby, sa nechal inšpirovať pedálovým klavírom a skomponoval preň viacero originálnych diel. Šesť kusov v kánonickej forme op. 56 z roku 1845 predstavuje nahrávka vo vynikajúcej úprave pre trio. Autorom aranžmánu je Paul Bazelaire (1886–1958), francúzsky violončelista, dlhoročný profesor na Conservatoire National Supérieur v Paríži. Z poľsko-českej hudobníckej rodiny ...

viac