Domov

domov

English

english

prázdny priestor
Logo HC  
Čo počúvaHudobné spravodajstvoCD recenzie
n
 
201605 Hudobný život 05/2016

Spravodajstvo, koncerty, festivaly
Orbis sensualium pictus po 30 rokoch, ISCM World Music Days 2016 Tongyeong, Juraj Mašinda (nekrológ), Cena Jána Cikkera pre Jordanu Palovičovú, Allegretto Žilina 2016, Hudba dneška v SNG 18: DVA-JA 3, Schneiderova Trnava 2016, Komorný orchester konzervatória ožil
 
Miniprofil
Matej Sloboda

Rozhovor
Elim Chan: „Vnímam sa ako súčasť väčšieho celku.”
Marián Lejava: „Bilancia uvádzania slovenských opier je tragická.“

Mimo hlavného prúdu
Samčo, brat dážďoviek – za Boha, za národ a za bizár!

Rozhovor
Konstantin Dobroykov: „Ľudia potrebujú príbehy.“

História
Yehudi Menuhin – husľový mág s dušou vizionára
Chvála cinku

Stará hudba
Hudobné putovanie barokovou Európou / Lachrymae

Jazz
Návrat na jazzahead!
Jazz Fest Brno: Wayne Shorter Quartet

Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40  


Obsah aktuálneho čísla

Logo Logo časopisu Harmonie
viacerí autori: ISCM World Music Days

Z pohľadu skladateľa

Na festivale WMD som sa zúčastnil primárne ako skladateľ, sekundárne ako delegát zastupujúci Hudobné centrum. Môj denný harmonogram sa tak skladal z dvojakej činnosti. Ranné aktivity spočívali v delegátskych povinnostiach, ktoré zahŕňali každodenné stretnutia a účasť na rokovaniach delegátov z celého sveta o celkovom súčasnom stave, plánoch a víziách ISCM. Keďže nás o pár rokov čaká storočnica festivalu (je až neskutočné, že táto spoločnosť existuje tak dlho, pričom je jediná svojho druhu a rozsahu), predstavovali sa aj rôzni záujemcovia o usporiadanie festivalu v ich krajine. Myslím si, že všetkých zaujala prezentácia zástupcov Juhoafrickej republiky, ktorá je zároveň jediným africkým členom ISCM, a určite by bolo zaujímavé vidieť, ako vyzerá súčasná hudba tam. Ostatné diskusie Valného zhromaždenia pozostávali z otázok ohľadom brandingu spoločnosti, možností lepšieho sprístupňovania novej hudby širšej verejnosti a, samozrejme, aj rozpočtu.

Bolo pre mňa veľmi zaujímavé vidieť, ako takáto veľká spoločnosť funguje. Druhá časť mojich aktivít spočívala v návštevách koncertov (vynechal som len jeden) a v účasti na skúškach ...



viac

Zora Šikrová: Matej Sloboda, skladba a dirigovanie

 Intenzívne sa venuješ komponovaniu a popri tom aj dirigovaniu, pričom oba odbory si začal študovať na Slovensku – na VŠMU či na konzervatóriu. Minulý rok si sa rozhodol pokračovať v štúdiu skladby v Grazi. Z akého dôvodu si sa rozhodol zmeniť prostredie?
Pre štúdium skladby v Grazi som sa rozhodol najmä kvôli Beatovi Furrerovi, ktorý tam učí. Okrem toho, je to aj vo všeobecnosti inštitúcia, ktorá má veľmi silné zastúpenie pedagógov a študentov v oblasti súčasnej hudby. Beat Furrer, zakladateľ súboru Klangforum Wien, tam priviedol interpretov z tohto ansámblu, ktorí teraz pôsobia ako profesori na magisterskej špecializácii Interpretácia súčasnej hudby. Čiže študent kompozície má vďaka tejto špecializácii k dispozícii už veľmi skúsených profesionálnych hráčov. Táto forma magisterského štúdia stále nie je veľmi rozšírená na niektorých školách, kde sa repertoáru 20. a 21. storočia venuje pozornosť skôr vo forme voliteľných predmetov počas semestra.

 V roku 2012 si založil Ensemble Spectrum, kde hrajú prevažne študenti VŠMU a s ktorým väčšinou uvádzaš súčasné skladby domácich alebo zahraničných skladateľov. Ako zo začiatku ...


viac

Zora Šikrová: Elim Chan

Čo pre teba znamenala účasť a víťazstvo na súťaži Donatella Flick LSO Conducting Competition?
Bola to vlastne jediná väčšia dirigentská súťaž, na ktorej som sa zúčastnila. Som napokon rada, že pre dirigentskú kariéru súťažné úspechy nezohrávajú až takú úlohu, ako možno pre iných koncertných interpretov. Asi by mi nevyhovovalo byť pod tlakom nepretržitej súťaživosti a priamej konfrontácie s ostatnými účastníkmi a len popri tom sa venovať skutočnej práci s hráčmi v orchestri. Táto súťaž mala viacero kôl, medzi ktorými bolo vždy niekoľko týždňov, aby sa účastník mohol doma venovať naštudovaniu určeného repertoáru. V záverečnom kole finalisti po prvý raz dirigovali London Symphony Orchestra, čo je pre mladého dirigenta obrovská skúsenosť, a ja sama som sa spočiatku cítila trochu vydesená týmto náhlym zvratom. Krátko po súťaži ma oslovila aj moja budúca manažérka, na ktorú som mala veľké šťastie, lebo teraz sa nám veľmi dobre spolupracuje. Nemusí byť totiž samozrejmosťou, že umelec má ideálneho manažéra, často ani nie sú spolu v kontakte, alebo komunikujú len veľmi málo, či nemajú vplyv na zostavenie svojho koncertného programu. Ja som hneď na začiatku ...

viac

Zora Šikrová: Marián Lejava: Bilancia uvádzania slovenských opier je tragická

Za akých okolností vznikla opera Bohom milovaný?
Základné obrysy vznikli už v roku 2010, keď som vo francúzskom meste Nancy pripravoval Dvořákovu Rusalku a popri tom vo voľných chvíľach trochu komponoval. Prvotnou ideou bolo hudobne spracovať smrť troch predstaviteľov prvej viedenskej školy – Haydna, Mozarta a Beethovena, čo by ale bolo dramaturgicky ťažko realizovateľné. Tak som sa napokon sústredil na posledné chvíle Mozarta, pripravil základnú štruktúru opery, libreto, a na nejaký čas to odložil. Keď som minulý rok pripravoval v košickom Štátnom divadle Pucciniho Manon Lescaut, umelecký šéf košickej opery Karol Kevický mi ponúkol naštudovanie jednoaktovky Rimského-Korsakova Mozart a Salieri, pričom druhá polovica večera ostala nenaplnená. Predostrel som mu návrh konceptu mojej opery, ktorý sa mu hneď zapáčil.

Čo bolo ambíciou vytvorenia tohto diela?
Jedným z hlavných zámerov bolo napokon rehabilitovať osobnosť Antonia Salieriho, ktorý bol vo svojej dobe veľmi dôležitou a uznávanou osobnosťou, zastával najdôležitejšiu hudobnú pozíciu ‒ bol cisárskym dvorným skladateľom a ...



viac

Mária Kornuciková: Konstantin Dobroykov

 Bulharsko je v súčasnosti pre Slovákov skôr neznáme. Azda najviac rezonuje v spomienkach ako obľúbená socialistická dovolenková destinácia. O umení a hudbe tiež veľa nevieme...  
Keď sa povie bulharská hudba, napadne mi najmä tradičný ľudový spev. Nielen v Bulharsku, ale v celej Európe je známy ženský spevácky zbor Мистерията на българските гласове (The Mystery of the Bulgarian Voices). Interpretuje ľudové melódie upravené pre štyri, šesť, niekedy až osem hlasov. Úpravy zvyčajne robí Filip Kutev, jeden z najslávnejších bulharských ľudových hudobníkov a aranžérov. Má tiež súbor, ktorý používa tradičné nástroje. Takéto zoskupenia sa snažia o to, aby sa na folklór nezabudlo. Kutev mi trochu pripomína Bartóka. Zbiera a zapisuje po celom Bulharsku ľudové melódie posledných dvoch storočí, ktoré však nepublikuje, ale aranžuje a spája do väčších celkov.

 V súvislosti s tzv. vážnou hudbou si staršia generácia pamätá najmä spevákov. Nikolaj Ghiaurov a Boris ...


viac

Peter Katina: Yehudi Menuhin (1916–1999)

Zázračné detstvo
Yehudi Menuhin sa narodil 22. apríla 1916 v New Yorku. Jeho rodičia Moshe a Marutha boli židovskí emigranti z Ruska, ktorí sa stretli v Palestíne v roku 1909 a vzali sa v New Yorku v roku 1914. Menuhin z otcovej strany pochádzal z významnej rabínskej dynastie. V roku 1919 si rodina zmenila meno z pôvodného Mnuchin na Menuhin. Syna nazvali Yehudi, čo znamená Žid. Bola to reakcia Yehudiho rozhorčenej matky, keď im vlastník prenajatého bytu uviedol ako výhodu ich nového bývania, že sa v budove „našťastie nenachádzajú žiadni Židia“. V roku 1918 sa rodina presťahovala do San Francisca, kde otec Moshe živil rodinu vyučovaním hebrejčiny. Yehudi si už ako trojročný vypýtal od rodičov husle a jeho prvým učiteľom bol Sigmund Anker, ktorý sa špecializoval na hudobné vzdelávanie malých detí. O štyri roky malého Yehudiho prevzal Louis Persinger, koncertný majster symfonického orchestra v San Franciscu. Rodičia si boli vedomí, že majú doma zázračné dieťa, ale boli veľmi opatrní, lebo na syndróm zázračného dieťaťa už „vyhorelo“ pred Menuhinom mnoho nádejných umelcov. Preto obmedzili synove verejné vystúpenia a trvali na tom, aby on i jeho dve sestry ...

viac

Patrik SABO: Chvála cinku

Verše Johanna Christopha Weigla (1661–1726) z obrázkovej hudobnej encyklopédie Musicalisches Theatrum (Norimberg, 1722) vystihujú krízu, ktorej čelil cink, renesančný drevený dychový nástroj s nátrubkom, začiatkom 18. storočia. História vývoja hudobných nástrojov je určovaná viacerými faktormi, závisí od potrieb interpretov, kompozičných a nástrojárskych trendov i preferencií poslucháčov. Ak nástroj zvukovo „zastaral“ alebo sa stal nepraktickým, upadol aj napriek výnimočným zvukovým kvalitám do zabudnutia, čo je aj príbeh cinku. Vo svojom „zlatom veku“, v prvej polovici 17. storočia, bol cink predovšetkým nástrojom mestských trubačov, no nebolo výnimkou počuť ho ani ako virtuózny nástroj. Medzi významných dobových hráčov patril napr. Giovanni Bassano (c1558–1617), hudobník Katedrály sv. Marka v Benátkach. Z viacerých prameňov je zrejmé, že cink bol vždy považovaný za náročný nástroj s problematickou intonáciou.

Farba a kvalita každého jedného tónu, rovnako ako jeho správna výška, závisia pri cinku nielen od hmatov, ale viac ako pri iných dobových dychových nástrojoch od modifikácie nátisku a spôsobu dýchania. Podobne ako pri barokových trúbkach (tzv. klarinách) sa pri ...

viac

Peter Motyčka: Návrat na jazzahead!

Ešte dva týždne predtým, ako zástupcovia vydavateľstiev, promotéri a umelci obsadili na štyri dni haly komplexu MESSE BREMEN, prebiehal v tamojších kultúrnych centrách a galériách jazzahead! Festival (7.–24. 4.), ktorého súčasťou boli okrem koncertov filmové projekcie, tanečné a divadelné predstavenia. Festival vrcholil v čase konania veľtrhu (21.–24. 4.). Na dvoch koncertných pódiách priamo na výstavisku a v neďalekom Kulturzentrum Schlachthof bolo možné vidieť štyridsať polhodinových koncertných prezentácií – showcases. K tomu treba prirátať desiatky hudobných podujatí sobotňajšej jazzahead! clubnight s množstvom klubových scén po celom meste.


Extáza Švajčiarskej noci
Pokiaľ sa minulý rok na jazzahead! predstavili spomedzi našich susedov aspoň poľskí Atom String Quartet a maďarské duo Veronika Hárcsa & Bálint Gyémánt, dramaturgia aktuálneho ročníka neponúkla jediného umelca zo stredoeurópskeho priestoru. Samozrejme, ekonomické ukazovatele a komerčný dosah „západných“ vydavateľstiev sú neporovnateľné s našimi, čo badať napríklad pri listovaní nemeckých magazínov Jazzthetik a Jazz thing (značnú časť ich obsahu tvoria práve prezentácie ...



viac

Robert Kolář: Eva Šušková - secret VOICE electric

Sotva stíchli ovácie, ktoré na Radio_Head Awards zožal album secret VOICE Evy Šuškovej, a na trhu sa objavilo jeho pokračovanie s veľavravným dodatkom electric. Jeho produkcie sa po Hudobnom fonde ujalo agilné vydavateľstvo Real Music House, zosobnené Róbertom Pospišom a Martinom Sillayom, ktorí produkovali aj prvý z titulov. Zmena sa prejavila tak na zovňajšku (ak bol prvý album vizuálne pútavý, tento je – nielen vďaka krásnym a nápaditým „kresbostrihom“ Doroty Sadovskej – takmer luxusným artiklom), ako aj na hudobnom obsahu. Ten sa od viac-menej presne notovanej hudby posúva k polohám voľnej improvizácie, elektroniky či zvukovej poézie, takže jednoznačné žánrové zaradenie v prípade budúcoročnej nominácie albumu do spomenutej súťaže bude ťažšie. secret VOICE electric možno chápať aj ako „praktickejšiu“ a „prenosnejšiu“ verziu projektu recitálu sólového ženského hlasu, ktorý si namiesto sprievodných nástrojov vystačí s aparatúrou, prehrávajúcou pripravené podklady. Iní sú aj oslovení autori – s výnimkou Iris Szeghy a Martina Burlasa: Fero Király, Daniel Matej, Juraj Vajó, Miroslav Tóth, Víťazoslav Kubička a Július Fujak. Znamená to generačnú pestrosť aj rôznorodosť ...

viac